Hrebeňom Oravskej Magury

Oravská Magura je pohorie ležiace na Orave. Najvyšším vrcholom tohto pohoria je Minčol vysoký 1 394 metrov. Ďalšími významnejšími vrcholmi sú Paráč (1 325 m), Budín (1 222 m) a niektoré ďalšie. Pohorie patrí do časti vonkajších západných Karpát s názvom Stredné Beskydy. Oravská Magura sa delí na tri samostatné geomorfologické podcelky. Sú to Paráč, Kubínska hoľa a Budín. Hrebeň Oravskej Magury rozdeľuje Oravu na dve časti. Južná časť sa označuje ako dolná Orava, severná a juhovýchodná časť ako horná Orava. Hrebene Oravskej Magury majú typický hôľny reliéf, porastený trávou a v hojnej miere čučoriedím. Les siaha až na hrebene, ktorými vedú turistické značkové chodníky. Zvláštnym úkazom sú pramene aj na hrebienku (zníženina v hrebienku na Kubínskej Hole). Svojrázny charakter má krajina medzi Oravskou Lesnou a Zázrivou. Obe dediny oddeľuje výrazný, vo veľkej miere zalesnený hrebeň, ktorý v oblúku zo severnej strany a východnej strany vytvára kotlinu, orientovanú na juh a západ. Oravská Magura má krátke a nie príliš hlboké doliny, ktorými vedie málo turistických chodníkov. Chodníky vedú zväčša cez z údolia Oravy na hrebene cez pahorkatinu.

Pohľad na Magurku, začiatok hrebeňa

Červená značka vedúca týmto pohorím začína v Trstenej a končí v Zázrivej, prechádza cez 2/3 pohoria a má dĺžku skoro 50 kilometrov, takže je to skvelý kandidát na bežecký tréning. Zo Žiliny sa dá do Trstenej dostať pomerne jednoducho vlakom s prestupom v Kraľovanoch. Cesta trvá síce trochu dlhšie (asi 2 a pol hodiny), ale vedie príjemným prostredím a ubieha celkom rýchlo vďaka tomu, že sa je stále na čo pozerať. Zo železničnej stanice v Trstenej sa treba vrátiť na začiatok obce a pri pumpe sa poobzerať po červenej značke. Prvý úsek trasy je skôr taký zahrievací, cez skoro 900 metrov vysoký kopec Uhlisko je potrebné prebehnúť k Oravskej priehrade kde sa začína hlavný hrebeň pohoria. Po vybehnutí na vrchol Magurky s typickým vysielačom, vedie trať zalesneným hrebeňom cez Budín a Šubovku do sedla Príslop, ktoré akoby presekáva pohorie na 2 rovnaké časti. Zo sedla treba opäť nastúpať stratené metre a prekonať asi 500 výškových metrov. Postupne sa mení aj charakter prostredia z lesného na hôľny. V okolí Kubínskej holi je hrebeň asi najkrajší, ponúka nádherné kruhové výhľady na všetky priľahlé pohoria: Malú a Veľkú Fatru, Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravské Beskydy, Kysuckú vrchovinu. Z Kubínskej holi je potom len kúsok na Minčol a odtiaľ nasleduje už len strmé klesanie do Zázrivej.

Chočské vrchy z Kubínskej hole

Počasie som mal pekné, zo začiatku viac zamračené, poobede sa obloha vyjasnila. Orientačne je trasa bezproblémová okrem lúčnych úsekov, kde treba len odhadovať kadiaľ značka asi vedie. Prameňov som po ceste mnoho nestretol, ale pravdupovediac som ich ani nehľadal. Mal som so sebou jeden a pol litra čistej vody a pol litra iontového nápoja, čo mi s prehľadom stačilo. Zásoby vody sa dajú určite doplniť v motoreste v sedle Príslop, kde sa dá aj najesť. Turisticky to nie je veľmi navštevované miesto, takže treba počítať s tým, že väčšinu času nikoho nestretnete, snáď s výnimkou Kubínskej holi.

Vyškový profil a mapa:

Zdroje: www.trekker.sk, www.wikipedia.org

You may also like...

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *