Malé Karpaty (Brezová pod Bradlom – Plavecký Peter)

Štefánikovú magistrálu ako časť Cesty hrdinov SNP medzi Brezovou pod Bradlom a Devínom poznám dokonale, jediný neznámy úsek pre mňa zostávala časť medzi Brezovou a Smolenicami. Pohľad do mapy prezradí, že sa jedná o 30 kilometrový úsek, bohužial bez možnosti dopravy späť do Jablonice kde plánujem nechať auto a tak musím predĺžiť trať o Záruby a Plavecký Peter, čo výrazne sťažuje celú trasu, keďže mení vzdialenosť na 42 kilometrov a prevýšenie na 1500 metrov.

Lučanská Malá Fatra

Jednoznačný bežecký vrchol roka. Turistami takmer opustená časť Malej Fatry, ktorá ponúka neopakovateľnú atmosféru divokej prírody, kde zásah človeka takmer nespozorujete. Tak ako väčšina i ja som z tohto malebného pohoria poznal iba Kľak a Martinské hole, zvyšok bol pre mňa neznámy a tajomný. Až do nedávna.

Lufthammer (Hochschwab)

Pohorie Hochschwab mi učarovalo už pri prvej návšteve, keď sme sa neúspešne pokúsili o Lufthammera, z ktorého sa nám nepodarilo vybojovať ani prvú dĺžku. Odvtedy som sa sem niekoľkokrát vrátil, ale vždy iba kvôli turistike. Až po 2 rokoch som si povedal, že dozrel čas a mal by som prísť vyskúšať Lufthammera opäť.

Platteneuphorie (Hoher Nock)

Minulý rok sme toho s Ajči veľa nenaliezli, dokonca ani na umelú stenu sme sa často nedostali a tak máme tento rok obmedzené možnosti výberu toho, čo polezieme. Cesta, ktorá mi už dávnejšie udrela do očí Platteneuphorie za 5+ v pohorí Sengsengebirge spadá do úzkeho výberu, ale je zase viac od ruky.

Kysucká vrchovina

Tento rok som si dal predsavzatie, že zapracujem na svojej vytrvalosti a to najmä dlhšími behmi po horách, ideálne hrebeňovkami okolo 40 kilometrov. V okolí Žiliny ich mám k dispozícii hneď niekoľko, ako prvá mi padla do oka Kysucká vrchovina. Trasa začína v Krásne nad Kysucou, celý čas je značená červenou turistickou značkou a po takmer 43 kilometroch končí v Budatíne.