Kultové Kuttove platne na Batizovský štít
“Ja do žiadneho zavlhnutého kútu liezť nejdem, čo sú to vôbec za platne keď sú v kúte.”
“Ja do žiadneho zavlhnutého kútu liezť nejdem, čo sú to vôbec za platne keď sú v kúte.”
Vyzerá to, že Hvar sa pomaly ale isto prepracúva na špicu chorvátskej lezeckej hitparády. Vďaka novým sektorom a cestám začína ponúkať variabilitu a rôznorodosť, na akú sme zvyknutí z veľkých oblastí .
Snáď ani neexistuje väčšie klišé ako lezecká dovolenka v Španielsku, no množstvo skalných oblastí, ponuka leteniek a záruka stabilného počasia nepustia a človek sa tam musí vracať opakovane aj keď by už možno rád okúsil niečo iné.
Ako to už býva po peknej sezóne sme chceli ešte krajšiu, ešte vyššie čísla, ešte ťažšie prelezy. Nakoniec prišlo zranené pútko vo februári a lezecká abstinencia skoro na celý rok.
Koniec roka sa blíži a my sme boli na skalách tento rok snáď iba tri krát. Našťastie sú staré šrámy už zahojené, aj popoliezať na stienke sa začalo, bolo by načim aj niekde udrieť po tak dlhom čase aspoň takto ku koncu.
V polke augusta som sa bol prejsť na najvyšší vrchol Nemecka – Zugspitze a začiatok septembra som zase trávil na domácej pôde v Tatrách. Takto to tam vyzeralo…
14.-21. júl sme strávili s Jurom a Rišom vo Švajčiarsku – oblasť Zermattu a Rakúsku – oblasť Hochkönigu. Celkom pekné to tam majú šraci …
Krátky report z letného pôsobenia v našich tatranských skalkách. Bola pohodička, trochu sa liezlo, skrátka tak ako má byť.
Jarná rozliezačka v Chorvátsku je v našej komunite pomerne častá záležitosť, za málo peňazí býva hodne muziky a tak to máme radi.
Sľúbila som Maťovi, že napíšem krátky report z lezenia na Tenerife, tak tu je… Túto jeseň sme nechceli cestovať za lezením v strede babieho leta, keďže najkrajšiu časť roka najradšej trávime v slovenskej prírode...
Recent Comments