Hrebeň Považského Inovca

Považský Inovec sa nachádza na západnom Slovensku a patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Je 48 km dlhý s premenlivou šírkou 15 až 25 km. Pohorie je najmohutnejšie vo svojej severnej časti, susediacej so Strážovskými vrchmi, ktorej dominuje najvyšší vrch Inovec (1042). Smerom na juh pozvoľna klesá do Podunajskej nížiny, ktorá ho obklopuje. Geomorfologicky sa delí na: Vysoký Inovec (Inovec 1 042 m n. m.), Nízky Inovec (Bezovec 743 m n. m.), Krahulčie vrchy (Marhát 748 m n. m.) a Inovecké predhorie (bez výrazných vrcholov).

Výhľad z rozhladne na Havrane

Červená značka, ktorá sa tiahne cez celé pohorie z Hlohovca do Mníchovej Lehoty má 71 kilometrov s prevýšením skoro 2800 metrov. Keď vynecháme Inovecké predhorie, ktoré sme spoznali už minulý rok, keď sme absolvovali s Ajči približne 30 kilometrový pochod z Hlohovca do Piešťan, zostáva skoro 50 kilometrová trasa s 2000 metrovým prevýšením. A to je ideálna vzdialenosť pre beh, ktorý som dlhšie plánoval už minulý rok, ale zrealizoval až tento rok 1. apríla. Z logistických dôvodov som sa rozhodol začať v sedle Havran (zastávka sa volá Banka,Havran) a skončiť v Mníchovej Lehote, kde sú k dispozícii vlakové aj autobusové spoje do Trenčína. So sebou som si na občerstvenie zobral ovocie, müsli tyčinky a dve pollitrové fľaše, jednu s ionťákom, druhú s čistou vodou. Počítal som s možnosťou doplniť vodu z prameňa pod Preliačinou okolo 30. kilometra poprípade niektorého iného z veľkého množstva, ktoré pohorie ponúka.

Lúky za Skalinami

V sedle Havran začína trasa príjemným lesným terénom bez veľkých prevýšení až pod prvý výrazný vrchol pohoria – Marhát. Naň vedie trochu strmší úsek, ktorý dá zabrať, ale nie je nebežateľný. Z Marhátu pokračuje cesta opäť príjemným terénom približne 10 kilometrov až po Bezovec väčšinou dole kopcom, miestami po asfaltovej ceste, prevažne však po spevnenej lesnej ceste. Pred Bezovcom si treba ustrážiť červenú značku a nedať sa zviesť asfaltovou cestou do obce Stará Lehota, ktorú som si zamenil za Bezovec a následným blúdením stratil skoro hodinu času. V Bezovci potom popri chatách a vlekoch pokračuje trasa nenáročným terénom až do sedla pod Skalinami. Za ním už nasledujú konečne aj náročné úseky so strmými stúpaniami, najskôr na Preliačinu, potom na Ostrý vrch a nakoniec aj na samotný Inovec. Náročnosti terénu pridáva aj rastúca únava, keďže má človek za sebou už 30 kilometrov. Z Inovca vedie cesta posledných skoro 10 kilometrov iba dole kopcom až do Mníchovej Lehoty. Ak zostáva čas do odchodu vlaku, tak ako mne, je možné zabiť čas pri pivku v Chate pod Inovcom.

Náročný záver na Inovec

Trasu som absolvoval 1. apríla a aj počasie som mal aprílove, slnečná obloha sa striedala so zamračenou, bezvetrie sa striedalo so silným vetrom a trochu aj snežilo. Teplomer na chate ukazoval -2 stupne.

Výškový profil:

Mapa:

Zdroje: www.wikipedia.org; www.hiking.sk