Platteneuphorie (Hoher Nock)

Minulý rok sme toho s Ajči veľa nenaliezli, dokonca ani na umelú stenu sme sa často nedostali a tak máme tento rok obmedzené možnosti výberu toho, čo polezieme. Cesta, ktorá mi už dávnejšie udrela do očí, Platteneuphorie za 5+ v pohorí Sengsengebirge, spadá do úzkeho výberu, ale je zase viac od ruky. Našťastie prvý júnový víkend patrí tradične podujatiu Silva Nortica Run v Novohradských horách, ktorého sa zúčastňujeme a odkiaľ je to iba na skok do Sengsengebirge. Okrem bežeckých vecí tak balíme aj zopár lezeckých a vyrážame na bežecko – lezecké dobrodružstvo. Po absolvovaní jedných z najkrajších pretekov, akých sme sa kedy zúčastnili sa vydávame smerom na Linz a odtiaľ smer Graz, BC chceme rozložiť v kempe pri jazere Gleinkersee. Mimochodom krásne miesto, určite sa tam ešte vrátime.

Cesta Platteneuphorie sa nachádza v platni zvanej Nockplatte na vrchu Hoher Nock, ktorý je s výškou 1 963 metrov najvyšším vrchom pohoria Sengsengebirge. Vrch i pohorie sú súčasťou národného parku Kalkalpen, ktorý je najväčším chráneným lesným územím v Rakúsku a určite stojí za návštevu, aj keď so svojou výškou sa nemôže porovnávať so susednými Totes Gebirge. K nástupu pod skalu nás privedie chodník s turistickou značkou na Hoher Nock z údolia Rettenbachtal. Sprievodca hovorí o 2 hodinách ja by som povedal, že minimálne o pol hodinu viac a aj to svižným tempom. Celý čas sa držíme turistickej značky až po cca 2 hodinách prídeme na lúčku kde sa nachádza aj turistické značenie a je označené číslom 31/H. Tu treba zísť zo značky a vydať sa po lesnom chodníčku v kosodrevine, z ktorého je možné miestami zazrieť Nockplatte. V hustom poraste je orientácia náročnejšia, ale stačí len intuitívne vždy zabočiť smerom, kde ste naposledy videli Nockplatte a malo by to byť bez problémov. Po pol až trištvrte hodine od odbočenia zo značky sme pod skalou.

Cesta má 5 dĺžok a okolo 180 metrov: 1. dĺžka má 48 metrov a je za 5+, 2. za 4 má len 13 metrov, za ňou nasleduje opäť dlhšia 45 metrová 5+, predposledná dĺžka 33 metrová je za 5 a posledná šiesta je rovnako 33 metrov dlhá, ale trochu ľahšia 5-. Celá cesta je vynitovaná, ale zase netreba očakávať Hollental, odlezy sú 3 a viac metrové. My sme si do cesty zobrali jednoduché 60 metrové lano, 12 expresiek, zopár slučiek a prilby. Lezie sa celý čas v položenej platni alebo v mojich obľúbených “wasserrillach”. Prvá dĺžka sa mi zdala najťažšia, na Slovensku by bola určite za viac ako 5+, ale inak pekné lezenie. Druhú a tretiu dĺžku som následne spojil do jednej, lezenie bolo ľahšie ako v prvej dĺžke, jedno ťažšie miesto sa nachádzalo v strede tretej dĺžky. Posledné dve dĺžky vedú v spomínaných “radiátoroch” a opäť som ich spojil do jednej. Zo začiatku piatej dĺžky si ešte trochu zaleziete, ale počínajúc poslednou dĺžkou sa cesta ešte viac pokladá a so stratou sklonu sa strácajú aj ťažkosti. Po dolezení treba ešte prejsť asi 500 metrov na vrchol Hoher Nocku a potom sa môžete po turistickej značke vydať späť do doliny.

Napriek dlhšiemu nástupu a nie príliš veľkej obťiažnosti si myslím, že cesta stojí za návštevu, najmä pre rekreačných lezcov, ktorí túžia po troche alpského vzrušenia. Ak by boli niektorí jedinci príliš rýchli, môžu zlaniť a skúsiť vedľajšiu cestu Direttissima rovnakej obtiažnosti ale bez nitov.

Tradične viac fotiek môžete nájsť v GALÉRII, kde sa nachádza aj topo, ktoré mám zo stránky bergsteigen.at

1 comment on “Platteneuphorie (Hoher Nock)

  1. Pingback: Spomienky na lezecké začiatky (2009-11)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *