Puškášom na Čierny štít

Už už to vyzeralo, že tento rok obídeme s tatranským lezením skrátka, babie leto ale nakoniec predsa len ukázalo svoju prívetivejšiu tvár a na konci októbra nám umožnilo dôstojne sa rozlúčiť s lezeckou sezónou. Puškášove cesty v Tatrách patria medzi klasiky a inak tomu nie je ani v prípade južnej steny Čierneho štítu. Pekné a vyrovnané lezenie, pevná skala a slnečná orientácia sú zárukou príjemne stráveného dňa. Na pohode pridávajú aj vyborhákované štandy a možnosť udrieť do cesty z Chaty pri Zelenom plese, ktorá o trochu skráti prístup.

Juhovýhodná stena Čierneho štítu

Nie sme žiadni zelenáči a je nám jasné, že s takou luxusnou predpoveďou na víkend bude v Tatrách fullka. S Ajči sme zase raz o krok vpredu, berieme na piatok voľno a kým ostatní budú ešte pariť za počítačom v robote, my sa už budeme vysmiati opalovať na tatranskej žule, ďaleko od všetkých povinností. Vo štvrtok poobede sa pozvoľna presúvame cez Žilinu a Ružomberok na sever, na Kežmarskej Bielej vode zastavujeme až za šera. Výnimočne neplatíme, vedúci asi už o tomto čase pozerá doma Kriminoviny s lahváčom v ruke. Vyťahujem pripravené čelovky a v dobrom tempe sa ponárame do riedkych tatranských lesov. Na chate sme asi za hodinku a pol, na privítanie nás čaká tradičný folklór z jedálenského okienka: “Nie, nepozrel som si do kedy sa vydáva večera”, “Áno, je mi jasné, že nemusíme dostať najesť”, “Nie, nemyslím si, že nemáte na práci nič iné ako čakať na nás”. Po tomto krátkom slovnom tanečku nakoniec aj na tú nešťastnú večeru došlo i keď sme sa už pomaly pripravovali na fasting. Pomer cena/výkon bol na výbornú, dezert sme spláchli jedným točeným a pobrali sa na kutě.

Ráno stúpame Veľkou Zmrzlou dolinou pod nástup

Ráno sa budím s knedlou v krku (nie s tou od večere) a asi mám aj teplotu. V top forme sa zrovna necítim, ale výlet kvôli tomu nebudeme rušiť. Večera nasadila stravovaciu latku hodne vysoko a raňajky ju rozhodne nepodliezli. Bohaté švédske stoly odchod z vyhriatej chaty veľmi neuľahčili, Ajči som doslova musel trhať od stola. Ráno je vskutku ostré, prízemný mrazík mi nenápadne naznačuje, že s kraťasmi som to v tomto ročnom období trochu prehnal. V Zmrzlých dolinách máme premiéru a tak sa aj trochu tešíme na objavovanie nových tatranských zákutí. Po chvíli chôdze sa dostávame k reťaziam na skalnom rebre vedľa Fľašky, po ktorých ľahko prekonáme exponované miesta. Ďalej pokračujeme nezáživným chodníkom vedúcim prevažne v suti, ktorý obohacujú výhľady na Belianske tatry a okolité štíty, najmä Pyšný a Lomnický. Na rampu pod Čierny štít sa dostávame za necelé 3 hoďky. Stena je o tomto čase už pekne na slniečku, okrem nás tu operuje ešte jedna dvojka, ktorá hľadá nástup do cesty.

Ajči už za kľúčikom v prvej dĺžke

Trochu som aj rád, že nám pomôžu s orientáciou, na prvý pohľad totiž žiadnu jasnú líniu, tobôž pilier v stene nevidím. Nakoniec sa nám spoločne darí identifikovať predpokladaný smer vďaka postupovému borháku v prvej dĺžke. Keďže došli prví, púšťame ich pred nás a ešte chvíľu kempujeme na skalách. V momente keď sa obaja ocitnú v prvom štande, štartujeme konečne do cesty aj my, dni sú už kratšie a nechceme sa tu motať do večera. Prvých 30 metrov je ideálnych na zahriatie, položené platne nekladú žiaden odpor. Zakončené sú trochu tesným kútikom, z ktorého treba vytraverzovať vzdušným krokom do dobrého odštepu vľavo a odtiaľ potom ľahko vystúpať do prvého štandu. V najťažšom mieste je síce postupový borhák, ale človek si zalezie. Podľa sprievodcu je toto jedno z troch päťkových miest v ceste, ďaľšie dve by nás mali čakať v nasledujúcej dĺžke. Jej začiatok v obtiažach nepoľavuje a hneď na začiatku treba prekonať ľahší previštek, ktorý predstavuje druhé miesto za V. Za ním sa sklon na chvíľu položí, aby človek nabral dych do posledného ťažkého miesta v ceste. V kolmičke treba trochu zapučiť v skale skúpej na chyty, dokonca aj lištu treba najskôr pridržať, neskôr postaviť. Opäť sa dá v najťažšom cvaknúť, tentokrát ale iba stará skobka zatlčená asi do polovice – padať by som do nej nechcel. Toto miesto nám prišlo najťažšie z celej cesty, ale aj lezecky najkrajšie.

Previštek na začiatku tretej dĺžky

Tretia dĺžka nevybočuje zo štandardu, opäť ponúka pekné a zaujímavé lezenie, papierovo vraj ľahšie, ja som ten pocit nemal. Po 10tich metroch preverí celkom nepríjemný previs s potencionálnym pádom na policu, za ktorým nasleduje sľubovaný pilier. Pokračuje sa ľahkým položeným terénom s dobrými miestami na istenie až do štandu. Tesne pred koncom dĺžky ešte odbáčam do platničky vpravo, kde sa dá vyhrať v kolmej špáre, ktorá nepríjemne otvára. Štvrtá dĺžka je posledná a už veľa lezenia neponúka, jedná sa väčšinou o choďák. Asi v polovici sa mi podarilo nájsť aspoň jedno zaujímavé miesto s trojmetrovým kútikom a tenkou špárkou. Po natiahnutí plných 60 metrov sa ocitám na predvrchole, kde zaštandujem už iba na divoko a doberiem Ajči. Na hlavný vrchol, kam sa prehupneme cez sedielko, pokračujeme už neistení. Chalani sa medzičasom pobrali na zostup a tak si vrchol môžeme vychutnať sami pre seba. To mi príde náramne vhod, lebo ma zase dobiehajú črevné problémy, s ktorými som sa musel vysporiadať už počas lezenia. Asi dôsledok nervového vypätia pred večerou, raz darmo najesť sa treba v kľude. Po technickej prestávke a krátkej svačinke, balíme materiál a začíname premýšľať o zostupe.

Na vrchole Čierneho štítu

Ten rozhodne nechceme podceniť, už na prvý pohľad to vyzerá na exponovanú turistiku. Zostupuje sa severo-západnou stranou, ktorá je miestami namrznutá a preto sa snažíme kontrolovať každý krok. Pomaly sa prepracovávame cez sériu skalných balkónikov a trávnatých rámp až k samotnému nástupu, kam sa vraciame asi po hodinke. To nám dáva spolu s výstupom, ktorý nám pohodovým tempom zabral 3 hodinky, výsledny čas 4 hodiny, za ktorý sme absolvovali Puškášov pilier na Čierny šít a následny zostup normálkou. Cestou k autu sme sa zastavili na chate, ktorá sa medzičasom zaplnila víkendovými turistami, na polievke a výbornom čaji a s pokojom v duši zostúpili späť do civilizácie.

Topo k ceste na nachádza na tatry.nfo.sk, ale ešte lepším zdrojom informácii je e-book od Tomáša Kubláka, ktorý sa dá zakúpiť za symbolickú cenu na Google Play.

Puškášov pilier (5), Čierny štít, cca 200 metrov (5, 5, 4, 3)
Pozitíva: pekné technické lezenie; dobrá skala; lepené štandy; cesta vedie na vrchol
Negatíva: dlhší nástup, výhľady z vrcholu nie sú až také spektakulárne

(c) 2019 Maťči & Ajči

You may also like...

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *