Kráľ Levie srdce v rakúskych Alpách

Túžiť po progrese, obzvlášť v športe je prirodzené. Človek chce napredovať, zlepšovať sa a posúvať si svoje hranice. Nemusí to byť len preto, aby ukázal ostatným, že je lepší, že viac dokázal. Môže to byť aj z dôvodu, že má chuť po nových zážitkoch, túžbu objavovať nepoznané. Lezenia sa to týka priam dvojnásobne. Okrem starého známeho pravidla: “čím vyššie číslo, tým krajšia cesta”, platí, že čím ťažšie cesty ste schopní vyliezť, tým viac ich máte na výber. Nie že by sme s Ajči na staré kolená začali visieť na lište a zhybovať za malíček, to nie. Ale každú zimu sa snažíme v rámci možností čo to odkrútiť na stene, aby sme aj ďaľšiu sezónu mali z čoho vyberať a nemuseli sa vracať do už prelezených ciest a vyšmýkaných klasík.

Gesäuse v plnej kráse

Viacdĺžku za 7- síce už jednu v Alpách vylezenú máme, ale König Löwenherz na Großer Buchstein je predsa len z inej kategórie. Na naše pomery sa už jedná o seriózny alpinizmus s väčším množstvom ťažšieho lezenia. Z celkových 11 dĺžok sú okrem štyroch všetky minimálne šestkové, dve dokonca za 6+/7- respektíve 7-, obtiaže sú zhrnuté do klasického “6+ obligatory”. A aj keď sa v týchto obtiažnostiach na skalkách zvykneme rozliezať, v horách je to vždy trochu iný príbeh a cieľ je lepšie voliť s rešpektom. Cesta sa nachádza v národnom parku Gesäuse, v pohorí Ennstaller Alpen. Najvyšší vrch Hochtor sme turisticky navštívili pred mnohými rokmi, už vtedy sa nám tu veľmi páčilo a preto možnosť si tu aj zaliezť sme privítali s nadšením. Großer Buchstein sa s výšškou 2224 m.n.m. radí medzi najvyššie vrchy pohoria, v jeho južnej stene vedie okrem množstva lezeckých ciest aj ferata Südwandband, ktorá robí z neho populárnym cieľom. Vo výške 1574 m.n.m. na turistickej ceste číslo 641 stojí chata Buchsteinhaus, kde plánujeme rozložiť základný tábor (rozumej prespať) a skoro ráno udrieť do steny.

Opúšťame riečku Enns a stúpame v ústrety dobrodružstvu

Necelých 900 výškových metrov z údolia rieky plánujeme absolvovať vo štvrtok popoludní, aby sme sa cez pracovný deň v piatok nemuseli trápiť s veľkou premávkou v stene. Auto parkujeme až o piatej, oproti kempu Forstgarten, kúsok od rieky Enns, ktorá delí Gesäuse na dve polovice. Z oboch strán sme tak obklopení skalnými velikánmi, ktorých steny strmo padajúce až k brehom rieky budia rešpekt. Zbalení sme v móde “alpin light”, čo znamená, že okrem nutnej výbavy máme prilby, 60 metrové dvojičky, 4 karabíny, niekoľko slučiek a expresky. Neberieme nič na doistenie, podľa sprievodcu to vraj nie je potrebné. Na chatu sa nám darí doraziť v dobrom čase, po siedmej už večeriame rakúsku bublaninu na teraske s výhľadom na Hochtor a Ödstein. Chatár je príjemný chlapík, dáva nám zľavu na ubytovanie aj keď máme iba James. Napriek tomu že je stred týždňa, je chata celkom plná, dve miesta v lágri sa ale pre nás ešte našli. Pred spaním si chystáme ešte veci na zajtrajšie lezenie, aby sme z izby ráno vstali bez toho, že postavíme do pozoru zvyšné osadenstvo.

Južná stena Buchsteinu. Cesta König Löwenherz vedie v jej pravej časti.

Budíček v mobile na 5:30 je zbytočný, pred lezením bývam taký nervózny, že nespím už od štvrtej a len sa prehadzujem v spacáku. Moment keď už môžem vstať z poslete je priam vykúpenie. Vonku je o tomto čase ešte šero, ale protiľahlé kopce sledujú naše prvé opatrné kroky už odeté v rannom zore. Pomaly stúpame pod nástup, najskôr turistickým chodníkom, neskôr traverzom po suti a vápencových platniach. Južná stena je rozľahlá a naša cesta sa nachádza až v jej pravej časti. Snažíme sa zorientovať najmä podľa obrovskej strechy v jej polovici, ktorú by sme mali obliezať tesne sprava. I keď sme odhadovali, že z chaty to pod nástup nebude na viac ako hoďku, kým nalezieme do cesty ubehne dvojnásobok.

Ennstaler Alpen v rannom zore

1 dĺžka / 6- / 40m / ***
Prvá dĺžka za 6- je ideálna na rozlez, lezenie je vyrovnané, nie moc ťažké a človek sa trošku rozhýbe takto zavčas rána.

2 dĺžka / 4 / 25m / *
Nadväzuje na ňu krátka druhá dĺžka, ktorá začína ľahkým lezením za 4, ktoré sa ku koncu zmení na chodník v suti, ktorý nás vyvedie na policu.

3 dĺžka / 6+ / 40m / *****
Už rýchly pohľad do tretej dĺžky naznačí, že sa začína liezť. Hneď po cvaknutí prvého nitu, treba zapučiť za spoďák v kútiku, ktorý nepríjemne vytláča a následne sa prehupnúť cez brucho na parádnu šikmú rampu s dobrými chytmi na bočák. V závere sa skala ľahúčko zakloní, ale stále sa lezie pohodlne po veľkých dierach. Nádherná dĺžka, ktorá by bola hitom v hociktorej skalkárskej oblasti.

Ajči na konci peknej tretej dĺžky

4 dĺžka / 6+/7- / 45m / ****
Pokračuje sa vo vysokom tempe, spočiatku trochu ľahšie lezenie v zápätí strieda platnička s delikátnymi krokmi za malé lišty. Z nej sa prelezie na pilier, kde pokračuje technické lezenie, ktoré sa až na posledných 10 metrov prenesie do ľahšieho terénu.

5 dĺžka / 6 / 35m / ***
Piata dĺžka je trochu kratšia, začína najskôr kolmou špárou s dobrými chytmi, za ktorou nasleduje položená ľahšia platnička. Na konci je väčšia polica, vhodná na kratšiu pauzu, nachádzame sa práve v polovici cesty.

6 dĺžka / 6+ / 30m / *****
Regečko padne vhod, lebo šiesta dĺžka je kľúčikom k odomknutiu celého prelezu. Hoci číselne by nemala byť najťažšia, úvodná platňa je riadne jedovatá. Z dobrej špáry sa cvaknú prvé dve istenia, trochu sa nastúpa a keď skončia chyty, treba začať premýšlať o traverze doprava. Človek je už nadlezený takže A0 neprichádza do úvahy. S nohami na trenie a s pomocou malých líšt sa treba prepracovať do dobrého madla. Zvyšok cesty je už iba dolez do štandu.

Štvrtá dĺžka oblieza gigantickú strechu

7 dĺžka / 6 / 30m / *****
Siedma dĺžka je presným opakom tej predchádzajúcej. Lezie sa kolmou špárou s dobrými chytmi a je skôr fyzická ako technická. V závere keď skončí špára prejde lezenie do platne stále ale po dobrých madlách.

8 dĺžka / 4 / 30m / **
Ľahké aj krátke lezenie v položenej, našťastie pevnej skale treba využiť na zmobilizovanie síl do záverečného lezenia.

9 dĺžka / 7- / 40m / ****
Papierovo najťažšia dĺžka začína vyrovnaným platňovým lezením, s jedným ťažším krokom za ľavačku niekde v polovici. Skala sa potom zakloní a po dobrých chytoch treba chvíľu rúbať do previsu. Pre človeka s vytvalosťou z preglejky však nič ťažké.

Za najťažším miestom v šiestej dĺžke

10 dĺžka / 5- / 40m / *
Predposledná dĺžka ponúka lezenie iba na začiatku, potom sa prejde do položeného a rozbitého terénu v diaľke sa už črtá koniec.

11 dĺžka / 5+ / 45m / ***
V jeho samotnom závere, ale čaká ešte jedna posledná prekážka. Síce iba za 5+, ale o to nepríjemnejšia. Po nalezení do rozbitej skaly, treba opustiť posledný cvaknutý nit a po neistých madielkách v lámavej skale nadliezť nad policu, ktorá by prípadny vylomený chyt a následný pád celkom znepríjemnila.

Parádne lezenie v závere siedmej dĺžky

Lezenie nám zabralo asi 7 hodín, moc sme sa ale neponáhlali a šli skôr pohodovým tempom. Celkom zaujímavá výzva by bolo dať to za deň aj s nástupom z doliny. Na vrchole nás privítala trávnatá lúčka s neodmysliteľným krížom, ktorá priam volala po krátkom oddychu a občerstvení. Pre zostup sme sa rozhodli pre turistický chodník, ktorý vačšinu času vedie nepríjemnou vápencovou suťou. Chvíľu sme zvažovali aj feratu, bolo by to ňou rýchlejšie, len sme nechceli otravovať turistov v protismere a nakoniec sme šli cestou menšieho odporu. Pred definitívnym ústupom a odchodom za ďaľšími dobrodružstvami sme sa ešte zastavili na chate na hipsterský šalát a osviežujúcu limču. Tu sme aj prebalili veci a definitívne sa rozlúčili s týmto pekným miestom. V južnej stene Buchsteinu sa nachádza ešte veľa ciest, takže je možné, že sme tu neboli naposledy.

Zostup k chate spríjemňujú čarovné výhľady

Topo k ceste na nachádza na bergsteigen.at

König Löwenherz (7-), Großer Buchstein, cca 385 metrov (6-, 4, 6+, 6+/7-, 6, 6+, 6, 4, 7-, 5-, 5+)
Pozitíva: pekné technické aj silové lezenie; dobrá skala; odistené; cesta vedie na vrchol; minimum ľahkých dĺžok; nástup z chaty
Negatíva: dlhší zostup

(c) 2019 Maťči & Ajči

You may also like...

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *