Bežky na Javorníkoch

Hrebeňovečka Javorníkov na bežkách určite nepatrí medzi originálne nápady, veď je to priam do oči bijúca “logická línia”, ktorá vyzýva a pokúša. Hňeď na úvod sa musím priznať, že nepatrím medzi bohvieakých bežkárov, technika mizerná, o voskovaní neviem nič a z každého strmšieho zjazdu si zvyknem odniesť minimálne zopár modrín. To ma však neodrádza a vždy keď je podmienka, rád si vyrazím zabehať na lyže a ak trasa ponúka okrem horského prostredia aj pekné výhľady, málokedy odolám. Do Javorníkom zablúdim pravidelne, vďaka strojovo upravovaným stopám a častým dobrým snehovým podmienkám patrí tento región medzi najlepšie na Slovensku, však nie nadarmo tu mám odbehaných na lyžiach najviac kilometrov.

Hustý les za Bumbálkou

Ideálna hrebeňovka by začala na Kohútke a skončila na Husáriku nad Čadcou a dokonale by kopírovala hlavný hrebeň Javorníkov v dĺžke okolo 70 kilometrov. Vzhľadom na logistické problémy s presunom do miesta štartu, a aj obavy z pomerne veľkého sústa, som sa rozhodol uspokojiť sa s upravenou verziou a začať na Bumbálke a tým skrátiť vzdialenosť na 50 km. Minulý rok mi plány zhatila slabá snehová nádielka, keď sa za celú zimu nenašlo okno vhodné na akciu. Túto sezónu som si to už postrážil a na februárový pondelok, keď predpoveď hlásila plech a zároveň bolo snehu dosť, som si zobral dovolenku. Večer sa zbalím skromne, beriem len nejaké ovocie a ďatlové tyčinky, ráno zvarím liter čaju, ktorý zatočím do páperky, aby vydržal čo najdlhšie teplý. S presunom mi pomáha Maťo, ktorý ma zavezie až na Bumbálku, kam by som sa normálnym spojom nemal šancu dostať. Raz darmo, niet nad to, keď máte otca, ktorý vždy ochotne podporí vaše športové ambície.

O turistický ruch sa treba starať

Prých desať kilometrov je krst ohňom, v mnohých úsekoch chýba stopa, strmé stúpania a obchádzania stromov sú na dennom poriadku. Našťastie v sedle pod Hričovcom sa napájam na magistrálu a čerstvá stopa mi je krásnou odomenou. Slniečko praží, pribúdajú výhľady a spanilá biela jazda chutí. Po čase dobieham ratrak, ktorý obnovuje trasu rozbitú po víkende, s blížiacim sa Melocíkom začínam stretávať aj vysmiatych dôchodcov, užívajúcich si pekné počasie. Po 2 a pol hodinách dávam prvý krát dole lyže a u legendárneho Melocíka sa zohrievam riedkou kapustnicou, ktorú zabijem kofolou. Zdržím sa ani nie 15 minút a už valím ďalej smerom na Semeteš. Nasledujúce kilometre sú pre mňa nové, ale priveľmi na mňa nezapôsobili. Krátko za dedinou začína nepríjemný úsek holorubom zakončený strmým zjazdom do Vrchrieky s ešte strmším zjazdom na Semeteš. Pôvodne som sa chcel občerstviť aj tu, ale prešiel som len šesť kilometrov, ktoré mi navyše zabrali až hodinu, tak radšej pokračujem ďalej.

Čarovné kysucké lazy

Krajina začala byť opäť bežkársky vďačná, míňam drevené chalúpky učupené pod vysokými smrekmi, zababušené v bielej perine. Trasa príjemne ubieha a pohodička neprestáva až po vrch Kamenité, kde dávam vynútenú pauzu s občerstenvím. Do cieľa mi chýba ešte 20 kilometrov, zatiaľ sa ale cítim fajn i keď síl pomaly ubúda. Ani nestihnem zapnúť lyže a hneď nevedomky zablúdim na žltú značku, navyše v dvoch zjazdoch hádžem divoké pády hlavou napred, našťastie bez ujmy. V okolí Grapy prichádza prvá kríza, krajina je vlnitá, stopa rozrytá od áut a o každý kilometrom zvádzam veľký súboj. Okrem toho začínam pociťovať časový stres, vyzerá, že vyraziť o pol desiatej bolo trochu odvážne a vôbec netuším ako sa mi pôjde s čelovkou. Pod Marťákovským vrchom mám už toho dosť a tak ani neodbočujem k rozhľadni a len popod briežok sa spúšťam po rozľahlých lúkach k Chotárnemu kopcu. Slniečko je už nízko nad obzorom, našťastie túto časť hrebeňa už poznám a viem, že cieľ sa blíži, čo mi psychicky pomáha a vracia mi pohodu. Traverznem cez Črchľu, kde sa so mnou lúčia posledné slnečné lúče a už prevažne dole kopcom pokračujem v ústrety Husáriku. Ešte zozbieram posledné sily na záverečnú rovinku k hotelu a už za šera po skoro ôsmich hodinách od štartu konečne definitívne vypínam lyže. Síce ma ešte čaká kratšia overtúra na stanicu, ale s vidinou teplej čakárne a bufetového jedla to hravo zvládam.

Západ slnka v Črchle

Bumbálka – Husárik | vzdialenosť 50 km | prevýšenie 1600 metrov | čas 8 hodín

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *