Sopečné Vianoce

Po pozitívnej skúsenosti s lezením na Tenerife pred dvoma rokmi sme sa rozhodli dať tento rok šancu jeho menšej sestre Gran Canarii. Rozlohou tretí najväčší Kanársky ostrov ponúka pestrú paletu lezeckých oblastí a celoročne stabilné počasie, ktoré ho predurčuje na zimnú návštevu aj v období keď u nás nie je pomyslenie ani na bouldering nieto ešte lano. Ťažisko obtiažností sa pohybuje v rozmedzí 6a až 7a, ciest v ostatných stupňoch je poskromnejšie, čo sa týka dĺžky dominujú kratšie cesty bouldrového charakteru i keď ako vo všetkom, nájdu sa aj výnimky.

Pred samotnou návštevou je vhodné ujasniť si preferované oblasti a tomu prispôsobiť ubytovanie. I keď má ostrov asi iba 50 kilometrov priemer, strmé stúpania, nekonečné serpetíny, úzke cesty a všadeprítomní cyklisti robia aj z desať kilometrovej vzdialenosti polhodinovú záležitosť, preto je predstava, že človek bude denne dochádzať za lezením na jednom konci ostrova z letoviska na opačnej strane, pomerne naivná. Rozhodovanie sa dá v zásade zjednodušiť na voľbu medzi severnou časťou ostrova, ktorej dominujú oblasti Tamadaba a Moya a južnou časťou, kde sú hlavnými lákadlami Sorrueda a Fataga. V prípade severu treba brať do úvahy, že ak sú na ostrove zrážky, tak je to práve tu, okrem toho Tamadaba sa nachádza v nadmorskej výške 1700 m.n.m, navyše v hustom borovicovom lese, takže tu v zime môže byť na lezenie príliš chladno. Juh je teda stávkou na istotu, príjemným bonusom je severná orientácia skál v Sorruede i Fatage, ktoré dávajú lezeniu zelenú po celý deň aj za teplého počasia.

Sorrueda

Vzhľadom na naše ubytovanie v mestečku Vecindario sa Sorrueda stala našou domácou oblasťou. Ľahký prístup, pestrá škála lezenia a veľké množstvo ciest v obtiažnosti do 7a, nás utvrdili v tom, že lepšie sme si zvoliť ani nemohli. Na svoje si tu prídu ako fanúšikovia krátkych bouldrových ciest, tak aj vyznávači technického lezenia v kolmičke, dokonca aj pre záujemcov o previs sa tu niečo nájde. Spolu niečo málo cez 100 ciest by malo zaneprázdniť na dlhší čas aj tých najnáročnejších

A keďže v Sorruede sme strávili dokopy 5 lezeckých dní, dovolil som si vybrať top 5 ciest (za každý deň jednu):

Magado (7a) – bouldrík na úvod, ľahšia medzihra a vytrvalostné kroky po dobrých dierach zakončené bouldrom za jednoprdu pod zlaňákom.

La Exponencial (6a+) – položená platnička so záverom po dierkách, ktorých kvalita sa smerom ku zlaňáku zhoršuje.

Cestou do oblasti La Sorrueda

Prelezy

Tamadaba

Tamadaba je nádherná oblasť v stopercentnej horskej scenérii. Ešte teraz, 2 týždne po návrate, cítim tu vôňu ihličia, ktorou bol presiaknutý celý les. Nachádza sa tu asi 170 ciest vo všetkých možných obtiažnostiach a vo všetkých možných profiloch. Skaly tvoria hradbu tiahnucu sa zo severu na západ, takže vhodnou dobou na návštevu je skôr slnečné a teplé počasie. Romanticky založené duše môžu využiť služby kempu nachádzajúceho sa v tesnej blízkosti skál. Vzhľadom na to, že nám cesta sem trvala viac ako 2 hodiny, zmohli sme sa len na jednu návštevu, inak by ich bolo nepochybne viac. Najskôr sme opáčili severný sektor El Camino, kde na nás čakali 2 previsnuté bonbóniky. Namaškrtení po perfektnom lezení sme sa hneď potom, ako sa slnko uráčilo presunúť na západnú polovicu obzoru, rozhodli trošku zohriať v časti Cempamenta a Perfuméria. Ale tu už hrali iné pesničky. Známe hity, ktoré poznáme z rádia Peilstein, väčšinou položené platničky a súboj o každú expresku, jednoducho pekné a prísne technické lezenie so všetkým čo k tomu patrí.

Tamadaba, výhľady zo sektora Cempamento

Prelezy

Fataga

Fataga mala byť jedna z našich ťažiskových oblastí, nakoniec nám stačila jedna návšteva. Miestna skala nám nejako nesadla. Stupy pod nohami čudne škrípali, lišty sa prehýbali pod prstami a aby toho nebolo málo, aj prístup ku skalám viedol po krkolomnej štrkovej ceste. Najviac sa nám pozdával sektor Topatrás, v ktorom prevládali atletické cesty v miernom i väčšom previse. Miestna klasika “Los tres monos” patrila k naším najkrajším úlovkom výjazdu. V oblasti sa nachádza bezmála 100 ciest, paleta je opäť pestrá, ponúka všetko od položených plížičiek po previsnuté dardy.

Los tres Monos (6b+), Fataga

Prelezy

Ayagaures

Kaňon Aagaures ponúka zo všetkých oblastí najšpecifickejšie lezenie. Síce som nikdy neliezol v Indian Creeku, ale takto nejako si ho predstavujem, len samozrejme vo väčšom meradle. Hladké skalné vežičky, kde jediné možnosti lezenia vytvárajú špáry, trhliny, prípadne osolené kúty. Každý kto sa sem odhodlá zavítať, bude odmenený skvelou dávkou lezenia, ku ktorému sa za normálnych okolností len tak ľahko nedostane. Čísla si odtiaľto asi neodnesiete, ale tie pohybové zážitky to dokonale vykompenzujú. S nástupom sa netreba príliš ponáhľať, aj v zime tu praží slnko ako bláznivé minimálne do druhej. Počet ciest je skromnejší, nachádza sa ich tu okolo 50, ale aj tí najväčší gurmáni si nájdu tie svoje. Nezanedbateľným plusom je tiež veľmi pekné prostredie tohto útulného zeleného kaňonu.

Skaly v oblasti Ayagaures

Prelezy

Roque Nublo

Roque Nublo je asi najznámejší skalný útvar na Gran Canárii a tomu odpovedá aj návštevnosť. Počas dňa sa tu vystriedajú stovky turistov, ktorí chcú vzhliadnuť tento unikátny monument pozostávajúci z dvoch skalných vežičiek vystupujúcich z náhornej plošiny. Liezť je možné na obe skaly, spolu sa tu nachádza 23 ciest. Na väčšiu vežu vedú len staré hákovačky, tá menšia ponúka aj zopár športových ciest. Lezenie tu si vyžaduje istú dávku exibicionizmu, predpokladám, že akonáhle tu človek vytiahne lano z ruksaku, stane sa stredobodom pozornosti. My sme tu pôsobili iba v roli turistov, každopádne miesto stojí za návštevu.

Roque Nublo (Cloud Rock)

Praktické info

Momentálne najlacnejší spôsob ako sa na Canariu dostať, znamená letieť Ryanairom z Budapešte, letenky počas Vianočných sviatkov sa pohybovali okolo 300 € na osobu. K tomu treba prirátať maďarskú dialničnú známku a poplatok za parkovanie na letisku, alternatívne skúsiť tortúru v podobe cestovania vlakom a následného autobusového presunu na letisko. Auto je na Canárii absolútna nevyhnutnosť, pri rezervácii si treba dať pozor a uviesť správne mesto, jedno Palmas sa totiž nachádza aj na Malorke. Lezeckou bibliou pre výjazd je publikácia od Climba, ktorá dokonale pokrýva lezenie na celom ostrove. Oplatí sa zaobstarať si ju dopredu a pred samotnou cestou si urobiť drobnú reserš. Čo sa týka rest-dayov, možnosti sú naozaj pestré. Po výhľady sa treba zastaviť na Pico de las Nieves, najvyššom bode ostrova, vyhlásené pláže sa nachádzajú na juhu v okolí miest Puerto Rico a Maspalomas, druhé menované ponúka aj zaujímavú prechádzku po piesočných dunách, za kultúrou treba vyraziť ako inak do hlavného mesta, za prírodou potom na severo-západ, kde sa rozprestierajú rozsiahle borovicové lesy, ako stvorené na turistiku.