Kultové Kuttove platne na Batizovský štít

“Ja do žiadneho zavlhnutého kútu liezť nejdem, čo sú to vôbec za platne keď sú v kúte.” František Kutta nám okrem množstva prvovýstupov na skalách i v horách, zanechal aj túto nevinnú slovnú hračku, ktorá skoro ohrozila naše tohtoročné tatranské lezenie. Našťastie sa mi podarilo Ajči presvečiť, že cesta nemá s kútmi nič spoločné a že si nebudeme užívať nič, len slnkom zaliate žulové platne (i keď nakoniec mojím nedopatrením to nebola tak úplne pravda).

Do Tatier sme sa dostali posledný augustový víkend, ešte v piatok po práci sme stihli zaparkovať vo Vyšných Hágoch a po žltej značke vybehnúť do Batizovskej doliny. Lúčiac sa s poslednými slnečnými lúčmi, sme si našli útulné miesto na bivak kúsok nad plesom. Romantická večera pri svite čeloviek v bezpečnom objatí Gerlachovského štítu z jednej strany a Končistej zo strany druhej, bola len skromnou predohrou hviezdnemu divadlu, ktoré sa rozpútalo na nočnej oblohe potom, ako sme sa schúlili do spacákov a unavené hlavy sklonili k zaslúženému spánku.

Cestou na Batizovké pleso

Na druhý deň nás privítalo celkom svieže ráno, zo spacákov sa derieme len veľmi pomaly, ako také medvede po zimnom spánku. V rannom zore si dopriavame výdatné raňajky a potom už len naľahko stúpame dolinou popod Kostolík k úpätiu Batizovského štítu. Nástup do cesty nachádzame rýchlo, identifikáciu uľahčuje veľký zárez, ktorý sa tiahne celou južnou stenou. Sme tu prví, tak sa bez váhania naviažem na dvojičky, na sedák zavesím nejaký materiál, dáme foto na pamiatku a vyrážam.

Južná stena Batizovského štítu

Začínam z ľahka a sledujem prirodzenú líniu šikmých políc, od ktorých očakávam, že ma dovedú do prvého štandu. Zbytočne, po 50 metroch nachádzam len skobky s repkou, a keďže po borhákoch “ani vidu ani slychu” štandujem tu. Ani v druhej dĺžke mi terén nedáva veľa možností a tak pokračujem nastoleným trendom. Ako sa tak viac a viac približujem k spomínanému zárezu, ktorý pretína celú stenu, začínam si uvedomovať, že som netrafil smer. Nezúfam, svetlo na konci tunela vidím v zmienke z popisu k ceste, kde sa spomína, že do tretieho štandu Kuttových platní sa dá vytraverzovať aj z Gálfyho cesty, v ktorej sa práve nachádzame. S optimistickou vidinou svetlejších zajtrajškov pokračujem lámavou skalou a po natiahnutí plnej dĺžky lana, zaštandujem v pochybných odštepoch. Ajči bez problémov dolieza ku mne, takže chvalabohu nedochádza k testu ich stability, neodpustí si však štipľavú poznámku “k slnkom zaliatym platniam”.

Zabludení v Gálfyho ceste

Tie už sú našťastie na dosah ruky, po pár metroch v ľahšom teréne a krátkom traverze sa ocitáme v treťom štande Kuttoviek, kde začína kľúčová dĺžka cesty. Krátko po odlezení zo štandu nasledujú delikátne kroky cez oblé misky v položenej platničke, na ktoré nadväzuje jemný traverz exponovanou vodorovnou špárou, na ktorej konci čakajú madlá. Tu sa dá aj zaštandovať v skobách alebo pokračovať asi 20 metrov na trávnatú policu do borhákov. Dĺžky nespájam, keďže jednak nechcem zápasiť s trením lana a tiež si chcem pozrieť ako si bude lezenie vychutnávať Ajči. Jej ako platňovému špecialistovi tento typ sedí a dolieza za mnou bez zaváhania, ale i tak uznanlivo pokyvuje hlavou nad umom starej školy.

Kľúčová dĺžka Kuttových platní

Na polici si doprajeme krátky odpočinok a keďže cesta má viacero výlezových variantov, rozmýšlame, ktorým to skúsime my. Voľba padá na päťkový previštek zakončený položeným kútom. Pokračujeme teda najskôr bez problémov cez popukané platne pod striešku, ktorú treba vyriešiť pekným technickým lezením, aby sme sa ocitli v záverečnom kútiku, pod samotným západným hrebeňom Batizovského štítu. Po necelých 4 hodinách tak máme dolezené a keďže ani náhodou nie sme ochotní podstúpiť tortúru lezenia na hlavný vrchol, volíme pohodlné zlanenie stenou späť k nástupu.

Niekedy je lepšie zlaniť

Topo k ceste na nachádza na svojom tradičnom mieste a to isté platí pre galériu.

Kuttove platne (5-), Batizovský štít, cca 250 metrov (3, 5-, 4+, 5-, 4, 4, 5, 3)
Pozitíva: krásne technické lezenie; lepené štandy; jednoduché zlanenie
Negatíva: často preplnená, nevedie na vrchol, asi trochu ťažšia ako spomína sprievodca

(c) 2015 Maťči & Ajči