Lufthammer (Hochschwab)

Pohorie Hochschwab mi učarovalo už pri prvej návšteve, keď sme sa neúspešne pokúsili o Lufthammera, z ktorého sa nám nepodarilo vybojovať ani prvú dĺžku. Odvtedy som sa sem niekoľkokrát vrátil, ale vždy iba kvôli turistike. Až po 2 rokoch som si povedal, že dozrel čas a mal by som prísť vyskúšať Lufthammera opäť. Z prvého pokusu som si odniesol 2 hlavné poznatky, ktoré som sa rozhodol aplikovať na tomto výjazde. Prvý je, že nástup je dlhý a namáhavý a ak to chce človek otočiť za deň musí ráno veľmi skoro vstať, valiť celý čas až pod stenu a tam mať ešte dostatok energie na lezenie. Nehovorím, že to nie je možné, len som sa tentokrát rozhodol pre iný prístup. Výjazd sme rozdelili na 2 dni s naledujúcim programom: prvý deň urobiť výstup na chatu Voisthalerhütte a prenocovať a na druhý deň ráno svieži nastúpiť do cesty, trochu si zaliezť a po dolezení sa vrátiť až k autu. Druhý poznatok je, že cesta je veľmi populárna a ak chce mať človek pokoj (ja osobne neznášam, keď za mnou lezie iná dvojka a dýcha mi na chrbát) mal by si pre výstup zvoliť iný deň ako víkend. Preto sme liezli v pondelok, keď bol v okolitých krajinách pracovný deň len u nás sviatok.

Z Bratislavy vyrážame v zložení Matči a Rajči. Auto nechávame na parkovisku za obcou Seewiesen, kam vedie poľná cesta, na ktorú sa odbočuje z hlavnej cesty kúsok za dedinou pri kaplnke. Výstup na chatu trvá asi 3 hodiny, cesta peknou dolinou ubieha rýchlo. S preukazom Alpenverein je ubytovanie v 2 posteľovej izbe za 18 EUR pre 2 osoby, chata je skoro prázdna, keďže je nedeľa. Zvyšok dňa trávime turistikou na blízkom kopci nad chatou a vraciame sa až okolo siedmej. Dáme zopár piviek na vyplnenie času a o desiatej si líhame do postelí. Na druhý deň vstávame o siedmej, prebalíme pár vecí do menšieho ruksaku, berieme laná a vyrážame. Z chaty nám to k nástupu trvá okolo jednej hodiny a tak sa o ôsmej začínam naväzovať na lano. Okrem nás tu nie je nikto.

Prvá dĺžka je za 5+, pekné platňové lezenie s nitmi ďalej od seba. Príjemná na zahriatie, človek si aspoň privykne na drsné vápno. Za ňou nasleduje prvá dĺžka za 6-. Opäť pekná, položená platňa s nohami na trenie za celkom dobré chyty. Vyrovnané lezenie s jedným ťažším miestom. Dostávame sa do rozbitého terénu, v ktorom nás čakajú dve ľahšie dĺžky. Miestami je lezenie orientačne náročné a treba sa dlho rozhliadať po nitoch, ktoré ukazujú smer. Obe dĺžky púšťaju pomerne ľahko a tak sme čoskoro v polovici cesty. Piata dĺžka opäť za 6-. Štand je vzdušný a po dolezení Rajčiho aj preplnený tak bez meškania vyrážam. Nado mnou je drolivá špára, sen každého alpinistu. Pomaly sa ňou prepracovávam vyššie, popri tom cvakám ako o život (je dobre vyistená). Obtiažnosti netrvajú dlho a za chvíľu je opäť ľahký terén a potom aj štand. Rajči bojuje tiež statočne a aj keď som to neočakával prebíja dĺžku bez odsadnutia. Ďalšia dĺžka je traverz v ľahkom teréne, ťažšia je len orientačne. Posledné dve dĺžky sú dôvod, prečo sa sem chodí. Krásne “wasserrilen” v pevnej skale s množstvom vzduchu pod zadkom, inými slovami exponované lezenie s technickejšími krokmi. Obtiažnosť dĺžok je 6- a 5+ a sú ozajstnou odmenou na záver. Predposledná dĺžka mi prišla najťažšia na celej ceste, ako fyzicky tak aj psychicky. Nity sú ďalej od seba, takže možnosť nejakého hákovania neprichádza do úvahy a v prípade pádu by sa človek aj celkom pekne preletel. Po necelých piatich hodinách sme na vrchole a sme radi, že to máme šťastne za sebou a čaká nás už iba zostup.

Do cesty odporúčam 60 metrové lano (my sme mali dvojičky), 12 expresov, zopár slučiek a prilbu. Nosiť so sebou niečo na doistenie nemá cenu, keďže v platni sa založiť nedá a dĺžky ktoré vedú v rozbitom teréne sú zase ľahké. Cesta je celkom pekná, mne osobne 4 perfektné dĺžky (prvé dve a posledné dve) stáli za návštevu. V GALÉRII nájdete viac fotiek aj topo k ceste prevzaté zo stránky bergsteigen.at

1 comment on “Lufthammer (Hochschwab)

  1. Pingback: Spomienky na lezecké začiatky (2009-11)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *