Hvar nie je len Sveta Nedjelja

Chorvátsky Hvar je pre našinca pomerne známou lezeckou destináciou, pravdepodobne najmä vďaka Mirovi, chlapcovi z Prešova, ktorý sa tu natrvalo usadil pod jedným z najlepších skalných brál, aké ostrov ponúka. Podarila sa mu celkom zriedkavá vec, keď ako jeden z pionierov, dokázal premeniť lezecký turizmus na svoje živobytie. Nedá sa povedať, že nám by tento biznis model zrovna dva krát imponoval, počasie ale zase raz ukázalo kto je šéf a tak na poslednú chvíľu, priam v hodine dvanástej improvizujeme a meníme talianske Arco za kus chorvátskej ostroviny. Plus/mínus tradičná jarná zostava Bednice, Palice a Uchá sa rozhodli exportovať silu suchozemských krýs do platní a previsov jadranských pobrežných skál. Rešpektujeme zaužívané pravidlá a v nedeľu večer vybalujeme veci v apartmánoch dohodených “agentúrou” cliffbase. Cena na mimosezónu trochu vyššia, ale výhľad priamo na more, krčma cez ulicu a skaly vzdialené na 10 minút chôdze, túto drobnosť kompenzujú.

Šuplja stina (Cliffbase)

Donedávna jediné miesto kam sa na Hvare chodilo liezť. Tvorí ju vysoké skalné bralo orientované na juh, pár metrov od mora s viac ako stovkou ciest všetkých obtiažností (5a – 8a) s dĺžkou často až do 40 metrov. Za vstup na skaly treba zaplatiť, ak máte ubytovanie dohodnuté cez Mira sú to 2 eurá, inak je cena dvojnásobná. Napriek tomu, že je to v podstate súkromná klettergarten nečakajte preistené skalky určené lezeckým začiatočníkom. Miesto si zachováva štipku divokého nádychu vďaka tradičným odlezom, poctivou klasou a detailami ako je prevezovanie sa v borháku pri 40 metrových cestách v prípade kratších lán, kde by sa normálne uživil medzištand.

Ajči ladí Left pipe (6b)

Náš objaviteľský duch nám nedovolil tu stráviť viac ako jeden deň počas ktorého sme okupovali najmä centrálnu stenu za borovicou, príznačne nazvanou Pine. Dlhé cesty a kvalitné vápno nám znepríjemňovalo iba vypekajúce slniečko. Skala je vzhľadom na chrakter ťažšie čitateľná, ale dĺžka ciest je dostatočná motivácia to nevzdať a zabojovať, aby pokus nebolo treba opakovať. Začali sme, ako to pri rozleze býva, zľahka a s Ajči sme jedno 6b vyliezli a jedno zapytlili, nech sa je po čo vrátiť.

Evanjelium Šuplja stina – Pine 5c OS
Big blue Šuplja stina – Pine 6a+ OS
Drum and Base Šuplja stina – Harbour 6b OS

Velika Stiniva

Krásna zátoka na severe ostrova je lemovaná po oboch stranách ešte krajšími sivo-oranžovými stenami. Lezie sa na východne aj západne orientovaných skalách, na ktoré svieti v závislosti od dennej doby. Jednoznačná topka je sektor “Pod spilju”, ktorý tvorí obrovská jaskyňa a priľahlé previsnuté stienky. Obtiažnosť ciest tu väčšinou neklesá pod 7a, pre rekreačnejšie orienotvaných športovcov sa tu našťastie nachádzajú aj priaznivejšie sklonené profily. V nich sa treba sa pripraviť na miestami až bolestivo ostré vápno, cesty do 30 metrov s najmä technicky ladenými krokmi v šedých platniach, klasa skôr mäkšia.

Mišo sa rozlieza v Easy Cheesy (6a+/b)

Keďže teploty počas nášej návštevy atakovali 30 stupňov útočisko sme našli v sektoroch “Jogoistok” a “Morning sun”, ktoré sa okolo obeda ocitli v toľko žiadanom tieni. Prsty po dvoch návštevach za sebou, dostali zabrať, brušká sa červenali ako stopka na semafore, ale určite neľutujeme, tieto parádne linky priam volali po preleze. Z mnohých mi nedá nespomenúť aspoň cestu King Cobra (6c), 12 metrové predĺženie 6a-čkovej Cobri s parádnymi krokmi v kolmej platničke.

Urunse Velika stiniva – Jugoistok 6b FL
Blue Tornado Velika stiniva – Morning sun 6a OS
Long line Velika stiniva – Morning sun 6b PP
Der grosse Alpinist Velika stiniva – Morning sun 6b OS
Verdonesque Velika stiniva – Morning sun 6b FL
King Cobra Velika stiniva – Morning sun 6c OS
Der letzte Alpinist Velika stiniva – Morning sun 6c FL
Cornetto Velika stiniva – Morning sun 6c+/7a PP

Podstine

Oblasť tvorí vápencová stena vynárajúca sa priamo z mora, kúsok za mestečkom Hvar. Ľahšie cesty začínajú priamo nad morom a pokračujú ostrým položeným vápnom, tie ťažšie sa po pár metroch preklápajú do previsov. Horší prístup kompenzuje kvalita ciest, škoda že ich je pomenej a väčšina lezcov po prvej návšteve nebude mať dôvod sa vrátiť. Sprievodca upozorňuje na koróziu istení, my sme si zatiaľ žiaden problém nevšimli, ale je to určite vec na ktorú si treba dať pozor, keďže ako vieme morský vzduch je sviňa.

Vysmiate Ucho nedá na platne dopustiť – Galeb (5b)

Napriek južnej orientácii a slnečnému dňu sme si vďaka vetríku, ktorý pofukoval zaliezli nad očakávanie. Po Velikej Stinive nám miestne chyty pripadali ako madlá z preglejky. Asi 20 metrové cesty príjemne ubiehali jedna za druhou, ako vlnky na azúrovom jadranskom mori. Už dlho si nepamätám tak pohodový deň na skalách.

Waiting for Kate Podstine 5c OS
Kung fu Gold Podstine 6a OS
Makina Podstine 6a+ OS
Demižana Podstine 6b FL
Spinacchium Podstine 6b+ FL

Milna

Milna je nová bodka na lezeckej mape ostrova s obrovským potenciálom do budúcna. Momentálne sa tu nachádza asi 30 ciest v prvotriednom materiály s dĺžkou do 30 metrov. Ponúka pomerne širokú škálu obtiažností, od položených päťkových platní po sedmičkové previsnuté dachy. V pohode prístup a južná orientácia ju predurčujú na návštevu počas chladnejších dní, napriek tomu, že sa nachádza v podstate nad cestou tu panuje kľud a pohodička.

Mišo po prekonaní bouldríka dolieza luxusnou špárou Česminu (7a)

To najlepšie sme si nechali na koniec. Aj keď rozbití po predchádzajúcich dňoch sme sa rozhodli posledný deň venovať projektovaniu. Po krátkom rozleze v ceste Grablje (6c), ktorý nevyšiel podľa predstáv, kvôli nerozlúsknutému bouldríku pod zlaňákom, sme sa nanominovali pod susedné 7a – Česmina. Mišo odviedol špinavú prácu, mne už zostávalo to len skrokovať na topinku a poslať ostrým pokusom do denníčka. Bez drámy tak aj konám, len Mišo sa štorcuje a trochu napína na záver výjazdu. Nakoniec cvaká zlaňák aj on a tak môžeme spokojní uzavrieť výjazd, hoci nadhodnoteným, ale papierovým 7a a to vždy poteší.

Milna Milna 6a OS
Česmina Milna 7a PP

Záver

Takto po funuse je jasné, že Sveta Nedjelja ako base camp nebola najlepšia voľba. Je to pekné zajebište a dostať sa odtiaľ kamkoľvek inam v rámci ostrova je na dlhé lakte. Napriek tomu neľutujeme, dedinka ponúka okrem romantických scenérií aj kultúrne a športové vyžitie. Vo vinohradoch sa pestuje známa odroda hrozna Plavač, v skalách nad obcou sa nachádza jaskyňa s pozostatkami augustiánskeho kláštora zo 16. storočia. Po pobreží smerom na juh do mestečka Hvar vedie stará poľná cesta, ideálna na strávenie bežeckého dopoludnia, turistiky chtiví jedincii zase ocenia značený chodník na najvyšší vrchol ostrova Hvar, horu Sv. Nikola (628 m n. m.), ktorý sa začína priamo v dedinke pri obchodíku.

Vyzerá to, že Hvar sa pomaly ale isto prepracúva na špicu chorvátskej lezeckej hitparády. Vďaka novým sektorom a cestám začína ponúkať variabilitu a rôznorodosť, na akú sme zvyknutí z veľkých oblastí v Španielsku alebo Taliansku, ale narozdiel od nich sa mu darí zachovať si intimitu a tajomnosť, ktoré začínajú byť v dnešnej dobe toľko postrádané.

Uchá, Bednice, Palice

1 comment on “Hvar nie je len Sveta Nedjelja

  1. Pingback: Späť v hre – sezóna 2017 – HK Salora

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *