Leto v Tatroch

FURKOTSKÁ DOLINA – KOZIA STENA

24.-25.júna sme sa vybrali s Ferom a Jurom do Furkotskej doliny.  Výstupom cez Chatu p.Soliskom a občerstvením sa, pokračujeme do doliny. Cieľ výstupu – Kozia stena, cesta Pravda-Rybanský, V. Pekná cesta so zaujímavým ľahkým kútikom za 4+. Predposledná dĺžka bola vylezená asi 2metrovou horizontálnou špárou, obtiažnosti asi tak za 6-. Na vrchol sme doliezli v hodine dvanástej, kedy sa začala Podtatranskou kotlinou smerom z východu tiahnuť búrka. Tá nás našťastie iba lízla. Po zlanení cez Ostrý zárez a zafúľaní sa v ňom zostupujeme ku schovaným veciam, kde sa občerstvíme pivečkom a zídeme do nášho BC na Štrbskom. V nedeľu to vydalo iba na chatu…

ZLOMISKÁ

V noci v piatok prvého dorazíme s Jurom na Chatu na Popradskom p. Ráno vyrážame do Zlomísk. Po dvoch hodinách sme pod Dračou hlavou v Dračej dolinke. Plánom bola nejaká cesta v ľavej časti Malej Dračej hlavy. Po úvodnom naliezani a motaní sa v mokrých a trávou prerastených platniach zliezam dole a volím radšej alternatívu hore, ľahkým a suchým….Spodok lezieme položenou stienkou naľavo od výrazného žľabu. Napájame sa do neho, ďalej pokračuje cestou R. Donáth, S. Motyka, Š. Zamkovský, 12. 8. 1933 Info AP-V/č.44. Ľahký trávnatý terén nás dovedie až do Štrbiny Dračej hlavy. Krátko po hrebeni a sme na vrchole Dračej hlavy, odkiaľ zlaníme do Dračej dolinky takmer do Dračieho sedla.

Počasie vyzerá nie najlepšie, tak aby sme si aspoň trošku zaliezli, zídeme pod Ošarpance. Po hodinovom čakaní a váhaní zvolíme Puškáša. Cestu doliezame Teoretickou mechanikou. Ráno sa zobudíme do upšaného počasia. Cestou domov sa stavíme vymočiť v L.Jáne.

KEŽMARSKÝ ŠTÍT

V strede júna som sa vydal pod Kežmarák, kde som mal na pláne vyliezť Birkenmajerovu cestu. Večer cestou na Skalnaté pleso ma však chytí zlievak a do rána stena nevyschne….Po úvodnom nalezení a motaní sa kade-tade, ukráčaní a traverzovaní sa dostávam pod puklinu smerujúcu doprava. Naliezam, ale nakoniec zvážim radšej ústup. Lezenie po totálne mokrej skale stojí za to. Motanie mi zaberie vyše trištvrte hodiny, tak zliezam až do žľabu kadiaľ vedie Grószova cesta. Pokračujem žlabom až do Kežmarskej štrbiny. Trvá to asi hodinku. Kúsok a som na vrchole Kežmaráku, niečo po 7:30. Zbieham cez Huncovský štít do Skalnatej doliny a vraciam sa pod Lomnický štít. V pláne bola Slámova cesta, pilierom. Avšak pre zlé podmienky a zlú orientáciu v stene opäť zliezam a idem ku Mirovi na návštevu…….