Ostrov večnej jari

Sľúbila som Maťovi, že napíšem krátky report z lezenia na Tenerife, tak tu je… Túto jeseň sme nechceli cestovať za lezením v strede babieho leta, keďže najkrajšiu časť roka najradšej trávime v slovenskej prírode a tak nám zostal voľný začiatok decembra. Čo s ním? Nepatríme k lezcom, ktorí za každých okolností budú drkotať zuby v páperke pod skalou, len aby bolo trenie. A tak sme sa vybrali ne Tenerife. Ostrov večnej jari je na zimné lezenie skvelá voľba, ba čo viac – vie ponúknuť veľa zážitkov, nielen tých lezeckých.

Keď som pozerala na fotkách skalu na ostrove, bola som dosť skeptická – celé dáke hnedé, členité, krátke… no obľúbené vápnové platne to rozhodne nepripomínalo. Po príchode do kaňonu v Aricu, najväčšej oblasti na Tenerife, som ale bola veľmi milo prekvapená. Už prostredie kaňonu bolo také čarovné, že len samotný pobyt vám spravil náladu. Arico je ako väčšina lezeckých oblastí lokalizované na juhu ostrova a s počtom okolo 400 ciest, patrí na ostrove k najpopulárnejším. Juh ostrova sám o sebe krásou neoplýva, je dosť vyprahnutý, keďže tam prší len 13 dní v roku (netreba sa ale nechať znechutiť lebo pár kilometrov na sever nájdete úchvatnú zelenú prírodu). Suchotu juhu sme ale po lezeckej stránke nesmierne ocenili, za celých 14 dní tam nepadla ani kvapka.

Noches de Coral (6a+) v Aricu

Ale späť k Aricu. Kaňon má 2 časti, spodnú Arico Abajo s bouldrovými cestami väčšinou od 7a viac a potom hornú časť Arico Arriba, kde je gro ciest medzi 6a a 7a. Liezť je možné po oboch stranách kaňonu, takže podľa teploty si môžte vybrať slniečko alebo tieň. V strede kaňonu sú bouldre. Poznávacím znakom Aricia je špeci pusinkový chyt so strednou priečkou. Tieto štruktúry sú tam vo všetkých veľkostiach: veľké, kde môžete strednú priečku chytiť na madlo, ale aj úplne maličké dvojprstové dierky. Z kvality skaly som bola príjemne prekvapená, bola pomerne kompaktná a vzhľadom na vysoké počty návštevníkov nebola takmer vôbec vyšmýkaná. Pravda, cesty sú skôr kratšie do 20 metrov a prevažne bouldrového charakteru, čo nie je úplne moja šálka kávy, ale našlo sa aj zopár pekných vytrvalostných línií a platničiek. Z prelezených ciest stoja za zmienku najmä krásna technická Control Mental (6b+), ktorá mala skoro všetko, bouldrový úvod do kopca, pretláčačku za lištu aj pekný technický dolez po malých lištách, Wirito Santo (6c) zase bola pekná vytrvalostná cesta do kopca po lištách a keďže ja sa s prevismi moc nekamoším, šla až po nacvičení programu druhým ostrým. Veľmi sa mi páčila aj krásna Alucina con mi Vecina (6c), celá leziteľná až na záverečný boulder do zlaňáku, ktorý bol mimo moje možnosti. Maťo sa vyžíval v bouldrových 6b pluskách o troch isteniach, kde len pohľad na neho visiaceho v jednoprstovkách v previse ma bolel.

Scenéria v Canadas

Z ďalších oblastí na ostrove sme nakukli do ospevovaného Caprichia (Canadas), El Ria a Vistamaru. Na rozdiel od Arica, kde je klasa asi ako u nás, ostatné oblasti sa nám zdali trochu viac old school. Keď k tomu pridáte cca 4 metrové odlezy v Canadase, tak sme sa tam tešili aj zo 6áčok. Ale lezenie na tejto zvláštnej skale po rôznych útvaroch bolo rozhodne zaujímavé a pre silnejších a odvážnejších lezcov iste atraktívne. Vistamar je malá oblasť na severozápade ostrova s asi 30 cestami od 6a hore. Stojí za jednu návštevu, havne kvôli super atmosfére romantického lezenia nad oceánom s krásnymi výhľadmi na pobrežie a surfistickú pláž. My sme zvolili poobednú návštevu, čo na lezenie nebolo ideálne, lebo vskutku bolo na skale vypečene. Ale podvečerná atmoška s výhľadmi na slnkom zaliate západné pobrežie stála za to. Skala bola opäť iná, taká mixovaná, trochu sa podobala vápnu. Jeden deň sme zabrúsili do oblasti El Rio, ktorá sa nachádza kúsok od Arica. Nad vyschnutou priehradou sa nachádza pás skaly formujúci veľmi zaujímavé útvary a odštepy. Na rozdiel od Arica žiadne dvojdierky ale lišty (hurá!). Cesty boli dlhšie, aj do 30 metrov a veľmi pekné. Nádherné dlhé 6a bola La Rumbosa v centrálnej časti sektoru, rovnako tak bouldrová Al pil pil (6b) alebo Un loco de casa (6b), technická cesta, kde sa chlieb lámal pod zlaňákom v platničke s nohami na trenie a prichytaním oblej hrany.

Magická cesta z Vistamaru

Ako spomínam vyššie, na ostrove je aj kopa iných možností, ako tráviť čas. Môžete napríklad navštíviť niektorú z mnohých surferských pláží, kde sú požičovne surfov a môžnosť si tento šport aj vyskúšať alebo sa len kochať tými, čo to vedia. Výlety na sever ostrova vás očaria krásnymi scenériami. Môžete ísť kuknúť dedinku Masca v peknom aj keď turistami trochu poznačenom prostredí. Alebo sa ísť okúpať na Playa de las Teresitas, na ktorú doviezli zlatý piesok až z ďalekej Sahary. Turistické duše určite osloví výstup na vrchol sopky El Teide, ktorý by bol námetom na samostatnú kapitolu. My sme ho dali rozložený na 2 dni s prespatím v Refugiu Altavista, čo je jediná legálna možnosť výstupu ak nemáte povolenie, ktoré sa síce vydáva zadarmo cez internet, ale býva na týždne dopredu obsadené. K nocľahu len toľko, že nie je vhodné spať prvú noc pri mori a druhú v 3200 metroch, lebo to veľmi pravdepodobne pocítite. Výšková choroba je stav veľmi podobný nepríjemnej opici, takže ja som noc prebdela s migrénou a Maťo venoval sopke pri rannom výstupe obsah svojho žalúdka (3 krát).

Bouldering cestou z El Teide

Tenerife ako zimnú lezeckú destináciu môžem jednoznačne odporučiť. Určite nezmoknete, dobre si zašportujete a sexi sa opálite. Praktické info: letenka nás stala 330 e osoba. Asi sa dá aj lacnejšie cez Madrid alebo Barcelonu, my sme šetrili čas, takže priamy let Schwechat-Tenerife v trvaní 5 hodín bol tutovka. Ubytko sme riešili cez booking. Nakoľko sme už staršie osoby s boľavými krížami investovali sme do príjemného apartmánu s pohodlnou posteľou, terasou a vlastným psom. Ostrov je cenovo prispôsobený nemeckým a britským turistom tak tých 20e osoba /noc treba rátať. Ostatný život, potraviny etc. tam funguje ako v pevninskom Španielsku. Sprievodca v čase našej návštevy bol vypredaný, ale za 5 Eur nám ho požičali v climbing šope v dedinke Arico, kde sa dá mimochodom za priaznivú cenu požičať aj bouldermatka. Ak by ste chceli vedieť ako to tam vyzerá čeknite galériu a tu je zoznam prelezených ciest :

Ajči:

Maťči :