Dva krát Šturec alebo s batohom okolo Bystrice

Vždy keď si otvorím turistickú mapu Slovenska, podvedome mi zrak zablúdi najskôr na miesta, ktoré som ešte nenavštívil. Väčšina z nich sa nachádza na opačnom konci krajiny ako sa momentálne pohybujem a tak je to celkom logické. Nájdu sa však aj také, ktoré mi ležia rovno pod nosom a tým, keď na mňa hodia vyčítavý pohľad, nemám sa ako vyhovoriť a tak len neisto zašomrem: “Čoskoro”. Kremnické vrchy sú jeden takýto prípad, ale pre ne “čoskoro” prišlo toto leto. Pred výletom som rozmýšľal ako nakombinovať asi 30 kilometrový hrebeň Kremnických vchov do víkendovej turistiky, nakoniec som si na pomoc prizval aj hrebeň Veľkej Fatry, nech to máme pekne na dva dni. Pôvodne plánovaný nocľah v hotely Kráľova studňa padol kvôli obsadenosti, na turistickej mape ale nachádzam alternatívu v podobe Búdy pri Malom Šturci. Musíme si tak niesť zopár vecí, ako spacák a varič naviac, ale tá romantika za to stojí.

Ranný pohľad zo Zvolena

Ranný pohľad zo Zvolena

V piatok prespíme ešte v Banskej Bystrici a skoro ráno vyrážame na stanicu, odkiaľ sa necháme zaviesť na Donovaly. Autobus nám ušetril dosť času a hlavne prevýšenia a tak na prvý vrchol hrebeňa, Zvolen nám to netrvá ani hodinku. Výhľady sú síce obmedzené kvôli počasiu, v ďiaľke sa však vypína v rannom opare, náš hlavný dnešný cieľ, Krížna. Leto je v plnom prúde a my pomaly kráčame krásnymi zakvitnutými lúkami cez Malý Zvolen a neskôr Motyčskú hoľu do sedla Veľký Šturec. Zatiaľ máme dosť síl a tak neoddychujeme dlho a pokračujeme pre zmenu hustým lesom, smerom na Rybovské sedlo. Je celkom sparno, ale dúfame, že počasie vydrží. Táto časť hrebeňa Veľkej Fatry je pre nás nová a aj keď som bol na Krížnej niekoľkokrát, túto výstupovú trasu som ešte nevyskúšal. Hrebeň je pomerne členitý a značka ho poctivo kopíruje, takže turistika je dosť fyzicky náročná.

Rozkvitnuté veľkofatranské lúky

Rozkvitnuté veľkofatranské lúky

Obedujeme niekde v okolí Rybovského sedla, odtiaľ je to na Krížnu iba na skok, na vrchole sa ale nezdržujeme a pokračujeme rýchlo na Kráľovu studňu, keďže sa obloha začína podozrivo zaťahovať. V hotelovom bufáči strovím jedno pivko a mastíme smerom na Malý Šturec do našej kôlničky. Smerovník ukazuje niečo cez dve hodiny a u nás sa začína prejavovať únava, aj morálka tímu začína upadať. Našťastie ju pozdvihne hustý dážď, ktorý nás zastihne niekde na polceste a chvíľu nás sprevádza na našom putovaní. Po čase ustane a o chvíľu je zase jasno, navyše sa na zákrute objavuje náš dnešný hotel. Ten je pomerne jednoduchý, tvorí ho jedna miestnosť, ktorá má po bokoch lavičky. Je síce bez dverí, ale strecha je zachovalá a neprší cez ňu, čo je podstatné. Na večer niečo pojeme, na zahriatie zvaríme polievku, urobíme si malú vatru nech nám je veselšie a ja ešte z brvien, ktoré sa váľajú na okolí zbúcham improvizované dvere, nech sa cítime bezpečnejšie. Unavení po celom dni veľmi rýchlo zaspávame.

Náš nocľah nad Malým Šturcom

Náš nocľah nad Malým Šturcom

Niet nad prebudenie v lone prírody, keď sa v ušiach ozýva štebot vtáctva, les vonia čerstvo po daždi a hrejivé ranné slnko rozmrazuje naše nocou vyzimené telá. Ráno sa nikam neponáhľame, pomaly pobalíme veci, poraňajkujeme a hlavne sa tešíme na hlavný cieľ výletu Kremnické vrchy. V Malom Šturci sme za okamih, kto tam už bol pochopí, že sa nezdržujeme a strmým stúpaním začíname spoznávať toto pre nás nové pohorie. Strieda sa jeden strmý svah za druhým a ťažko nastúpané výškové metre, musí človek oželieť v zápätí v klesaní a takto sa to opakuje niekoľkokrát až po Svrčinník. Tu sa rázom mení charakter krajiny a my máme pocit akoby sme sa preniesli do niektorej z Turgenevových poľovníckych poviedok. Les je zrazu redší, stromy sú menšieho vzrastu, podložie je machové, sem tam prerušené papradím – rozhode vítaná zmena. V sedle Flochovej si robíme krátku zachádzku a ideme sa pozrieť na rovnomenný vrch, ktorý je dominantou tohto pohoria.

Rovinatý vrchol Flochovej

Rovinatý vrchol Flochovej

Po tejto povinej jazde sa rýchlo vraciame na červene značenú hrebeňovku a mierime na Kordícke sedlo, príjemným, prevažne rovinatým ihličnatým lesom. Niet divu, že toto pohorie je vyhlásený bežkársky raj, terén je tu pre tento šport priam ideálny. Za Kordíckym sedlom sa charakter opäť mení, les je zmiešaný aj prevýšení pribudlo. Záverečný úsek hrebeňa cez Vyhnátovú, Tunel do Bystrického sedla už prechádzame na autopilota, máme toho už dosť, navyše nad nami visia búrkové mraky. V okolí vysielača na Skalke si pretrpíme asi najškaredšiu časť hrebeňa a kĺby ako odmenu po dvojdňovej turistike dostávajú “regeneračný” zbeh po modrej na Králiky so záverečným šprintom na autobus späť do Bystrice.

Záver výletu nad Králikmi

Záver výletu nad Králikmi

Krajinne veľmi rôznorodá, turistami nie veľmi často navštevovaná, ale veľmi príjemná – tak by som charakterizoval našu dvojdňovú túlačku v okolí Banskej Bystrice. Určite sa ešte vrátime dokončiť hrebeň do Kováčovej a nazrieť aj do časti okolo Krahúľ. Na konci článku sa nachádza orientačná mapa a profil zo stránky hiking.sk a tu je link na galériu. Horám zdar !

kremnicke-mapa

kremnicke_profil

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *