Vysoká a divá

V prvom diele seriálu “Potulky Rudnou magistrálou” sme skončili na Chate pod Hrbom, kde sme opustili červenú značku a vrátili sa späť do civilizácie. Neprešiel však ani mesiac a s Ajči sme sa opäť ocitli na rozprávkovej lúčke pod Ľubietovským Veprom. Tentokrát s cieľom lepšie spoznať Poľanu a jej stíny. Poľana je pohorie krátke, dá sa pohodlne stihnúť za jeden deň, ale to nie je náš štýl a tak sme si pribrali k Poľane aj kúsok Veporských vrchov, ktorý sme ešte nepoznali.

Jesenné lúky nad Ľubietovou

Na Chatu pod Hrbom, kde sme sa rozhodli prespať (veľa iných možností sa poblíž ani nenachádza), sme sa vybrali zo Slovenskej Ľupče, kde sme zakotvili auto pred kostolom. Prešli sme cez hlavnú cestu a železnicu a po zelenej značke vošli do lesa priamym smerom v ústrety dobrodružstvu. Asi za hodinku nás chodník vyviedol na lúky a pasienky nad Ľubietovou a aj keď už jeseň a jej farebné divadlo pomaly doznievali, bolo sa ešte na čo pozerať. V Ľubietovej nás privítalo zrevitalizované námestíčko a asfaltová odysea po modrej značke, kde nás cestou obiehali miestni chatári na škodovkách. Záverečný polhodinový úsek lesom bol tak celkom vítanou zmenou. Na chatu sme dorazili pomerne skoro, než sa zotmie rozhodli sme sa, vybehnúť narýchlo na Hrb, pofotiť západ slnka. Mraky boli spočiatku proti, ale nakoniec zubaté slniečko na moment vykuklo a zahalilo kraj impozantným zlatistým závojom. Na chate nás po minulomesačnej návšteve už neprekvapilo, že na večeru boli iba párky a po dvoch pivkách sme zapadli na izbu.

Ranné výhľady z Hrbu

Na druhý deň nás víta chladné ráno, ale počasie je ukážkové, v dolinách mlieko, na oblohe plech. Na rýchlo vybiehame opäť na Hrb, mimochodom geografický stred Slovenska, pofotíme Nízke Tatry a ponárame sa do hustých lesov Ľubietovského Vepra. Je celkom sviežo a tak sa moc nezdržujeme, prvé výhľady sa naskytnú až na lúkach v okolí Veporských skaliek, dominuje im Klenovský Vepor a Nízke Tatry, bystré očká dovidia aj na Vysoké. V sedle Jasenová sa opäť pohrúžime do nepreniknuteľných húštin, stopy po ľudskej aktivite tu okrem chodníčka, aj toho miestami ťažšie rozoznateľného, nie sú žiadne. V lese panuje temno, našťastie celou cestou až na Poľanu, je pomerne často možnosť odbočiť z chodníka po výhľady na obe strany. Za celý čas nikoho nestretáme a aj na rozľahlom vrchole sme sami. Absolvujeme povinné foto a nasleduje zdĺhavý zostup do Detvy. Cestou míňame zatvorený hotel Poľana s fungujúcim bufetom. Slniečko pekne vypeká a tak obedujeme na terase pred hotelom. S plnými bruchami následne zbehneme na Kalamárku a popri skalách až do Detvy. Zaverečné kilometre dedinou a neskôr sídliskom už berieme ako povinnú jazdu.

V ústrety Poľane

Za dva dni sme prešli necelých 50 kilometrov, pohodovým tempom bez výraznejších prevýšení. Cestou nečakajú na turistov žiadne nástrahy a pohodlné ubytovanie na Chate pod Hrbom, robí z tejto hrebeňovky vhodného kandidáta na rodinný výlet.Na záver mapa a výškový profil zo stránky hiking.sk.

polana_mapa

polana_profil

You may also like...

1 Response

  1. Palica says:

    Ten Steiger si vychytal

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *