Hrebeňovka Veporských vrchov

V piatok podvečer parkujeme v sedle Zbojská medzi Pohronskou Polhorou a Tisovcom, plánujeme prespať vo vyhlásenom salaši Zbojská. Prekvapuje nás správa, že všetko ubytovanie majú obsadé, ale našťastie nám ponúkajú nocľah na matracoch v senníku bývaleho ovčína. Vraj zadarmo, tak si objednávam ďalšie pivo, keď sme hneď z úvodu tak pekne ušetrili. Netušil som, že do senníka sa vchádza po vratkom rebríku a tak som nad ránom v spacáku zažíval krušné chvíľky, mechúr ma našťastie podržal. Namotivovaní a plní očakávaní opúšťame hniezdo okolo siedmej, obloha vyzerá byť jasná, v dolinách panuje ešte hustá hmla.

DSC_0005

Hneď z úvodu dostávame depresiu, keď značka vchádza do lesného polomu, z ktorého sa ani za Boha nevieme vymotať. Červená je v nenávratne, tak to skúšame freestajlom a končíme v malinčí. Z kopca je našťastie celkom dobrý výhľad a tak si vieme aspoň na hrubo vytýčiť kadiaľ ďalej. Nakoniec sa nám darí vrátiť sa späť na značku a úspešne doraziť do sedla Diel. Zo sedla pokračuje cesta na Klenovský Vepor, najvýraznejší vrch Veporských vrchov, bezproblémovo a rýchlo nám odsýpa. Vedie vlnitým terénom v lesnom poraste a je skúpa na nejaké veľkolepé scenérie. Na samotný Vepor je to chvíľku strmšie do kopca, ale nič tragické. Výhľady sú značne obmedzené, navyše sa celkom zatiahlo, tak sa ani nezdržujeme a valíme ďalej smerom na Kysucu.

DSC_0057

Po obede sa počasie umúdrilo a my prežívame naozaj krásne chvíľe v tomto malebnom prostredí. Túlame sa krásnymi sýtozelenými lúkami, vyhrievame sa na zubatom slniečku a úplne zabúdame na náklad, ktorý nesieme na chrbtoch a kilometre, ktoré máme v nohách. Prvý väčší kontakt s civilizáciou prichádza v sedle Javor pri obci Sihla, po krátkom úseku, ktorý vedie po hlavnej ceste, sa však zanedlho opäť ponárame do nášho sveta. Pred piatou míňame salaš Obrubovanec nachádzajúci sa pod rovnomenným vrchom. Keďže máme do tmy ešte dosť času a stav salaša nie je zrovna najlepší, pokračuje ďalej smerom na Zákľuky. Príjemná cesta v podvečernom slniečku rýchlo ubehla a na vrchu nás privítal katalógový západ slnka, ktorý nám pripomenul, že by sme sa mali poobzerať po nocľahu. V ruksaku pre istotu nesiem stan, ten však zostáva nevybalený, keďže asi 5 minút od vrcholu Zákľuk nachádzame senník vhodný na prenocovanie. Časť strechy je síce poškodená, ale pred slabším dažďom by ešte ochránila.

DSC_0109

Vyspali sme sa do ružova a po desiatich hodinách prerušovaného spánku, keď nás z času na čas prebudila zver, ktorá sa došla do krmelca navečerať, sme usúdili, že je najvyšší čas, pobrať sa ďalej. Na rýchlo sme ešte vybehli pofotiť východ slnka a potom sme sa nenávratne ponorili do hustých lesov doliny Kamenistého potoka. V okolí nádrže Hronček chvíľu derieme asfalt, potom naša červená zabáča do lesa po širokej lesnej zvážnici. Charakter okolitej krajiny sa zmenil a nám je trochu smutno za lúkami a pasienkami z predchádzajúceho dňa. Pri horárni Tri vody, opäť prechádzame na asfalt, pri živote nás udržuje vidina čapovaného piva na neďalekej chate pod Hrbom, miesta našej obednej prestávky. Chvíľu putujeme popri Jeleňovskom potoku, krajom s partizánskou minulosťou až sa ocitneme na lúčke pod kopcom Hrb, ktorý je geografickým stredom Slovenska.

DSC_0164

Na chate nás čaké sklamanie v podobe “bohatého” obedového menu, ktoré tvorí iba jedna položka – párky. Ešte väčšia rana prišla, keď som v bufetovom okieku načal tému piva a bol mi ponúknutý iba lahváč – aspoňže mali Steiger. Dlho sme sa nezdržali a spolu s chatou dozrel čas rozlúčiť sa aj s Rudnou magistrálou. Rozhodujeme sa, že výlet zakončíme zostupom po modrej do obce Predajná. Jej dĺžka nás celkom prekvapila, ale nakoniec úspešne schádzame až k opustenej železničnej zastávke. Chvíľku len tak oddychujeme, keď nás z driemot po pár minútach vytrhne motoráčik s ceduľkou Brezno. Ajči otestuje rušňovodiča vychytralou otázkou, že kam ma namierené a až keď jej s úsmevom odpovie, že do Brezna tak neváhame a naskakujeme. V Brezne už toľko šťastia nemáme a späť do sedla Zbojské berieme taxík za 20 očí. Na salaši si vynahradzujeme obedové fiasko poriadnou porciou halušiek a uspokojení sa poberáme na cestu domov. Fotografie spolu s mapkou a výškovým profilom nájdete tradične na konci článku. Horám zdar! Nazdar!

DSC_0998

DSC_0999

You may also like...

1 Response

  1. 16 March, 2015

    […] prvom diele seriálu “Potulky Rudnou magistrálou” sme skončili na Chate pod Hrbom, kde sme […]

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *