Vypečená Istria

Pôvodne sme chceli koncom leta skúsiť niečo v horách, ale po predpovedi, ktorá hlásila všade naokolo dážď a teploty do 10 stupňov, sme sa rozhodli pre istotu v podobe Istrie. Pre nás s Ajči to bola premiéra a tak sme privítali spoločnosť Palíc, ktoré sú v Chorvátsku pečené-varené. Plán bol začať na juhu, presúvať sa pomaly na sever a cestou navštíviť viacero oblastí. Začali sme v Rovinji kam sme prišli štvrtok večer po bezproblémovej jazde z Bratislavy. Šli sme cez Rakúsko a skoro celé Slovinsko až k Ospu, odkiaľ sme si to po technickej zastávke v hospode Gostilna Žerjul zamierili na Chorvátske pobrežie.

rovinj2

V Rovinji sa lezie po stenách bývalého vápencového lomu, ktorý sa nachádza južne od mesta na polostrove Zlatni Rt. Skaly sú vysoké 10 až 15 metrov, zasadené v peknom prostredí borovicového hája, v tesnej blízkosti mora. Lezenie samotné až také idylické nie je, poliezli sme s Ajči nejaké ľahšie kvaky do 5c a veľmi rýchlo to zabalili a zamierili radšej k moru s pivkom v ruke.

limski

Po obednej sieste sme sa vydali obzrieť Limski kanal – malebnú morskú zátoku, ktorá sa hlboko zarezáva do vyprahnutej istrijskej pevniny. V porovnaní s Rovinjom tu je lezenie o niekoľko tried lepšie. Prekrásna prírodná scenéria, nádherné vápencové bralá a perfektná červeno oranžová skala nenachajú chladnú žiadnú lezeckú dušu. Pre rýchly prístup sme sa rozhodli pre sektor nad cestou. Dominujú mu ťažie cesty od 6c, zopár ľahších v piatom stupni sa nacháza na jeho pravej strane, tie však v čase našej návštevy boli intenzívne obliehané nemeckou rodinkou. Lezecky aktívny tak bol nakoniec len Palica, ktorý si výdatne zaliezol vo vypečených 6c-čkach.

mesto

Ráno opúšťame Rovinj a odchádzame do mestečka Roč, kde máme zajednané ubytko na zvyšok výjazdu. Cestou sa zastavujeme v Dvigrade, kde to podľa fotiek vyzerá na pekné polezeníčko. Dlhý skalný pás sa tiahne nad zeleným údolím, ktorému dominuje zrúcanina hradu. Skaly sú orientované na juh a v lete bývajú také rozpálené, že by sa na nich dalo vyprážať. Povráva sa, že oblasť objavila talianska lezecká legenda Maurizio “Manolo” Zanolla v druhej polovici 80tych rokov. Zanechal tu po sebe výraznu stopu v podobe cesty Malvasia obťiažnosti 8b+/c z roku 1987, ktorá sa vo svojej dobe radila medzi najťažšie cesty sveta. Po rýchlom prieskume oblasti posielam Pala vyliezť aspoň jednu cestu, nech si to tu môžeme odškrutnúť a pobrať sa preč z tejto sauny. Pali nevyzerá byť z lezenia nadšený a po dolezení ho už radšej nedráždim a mlčky balím veci nech sa môžeme vrátiť späť k autu. Oblasť inak nepôsobí zlým dojmom, cesty sú kratšie do 20 metrov, charakter položené až kolmé – viem si predstaviť, že by som si tu v zime zaliezol. Cestou z Dvigradu sme si spravili obednu zastávku v peknom mestečku Motovun, presláveným najmä hľuzovkou.

kompanj

Nasledujúci deň vyrážame do Kompanju, v poslednom čase tam škodia rakúski lezci a vraj je skala hodná návštevy. Prístup asi 20 minút do kopca, oblasť tvorí dlhý, južne orientovaný pás, prevažne previsnutých vápencových skál. Top sektory a cesty sú ciagle za 7a a viac, rekreační lezci si moc nezalezú. Kým začne svietiť slnko, stíhame zopár 6a. Celkom pekné, ale bohužiaľ pre nás, široko ďaleko jediné.

buzet

Horúce počasie využívame na kultúru a ideme sa pozrieť do mestečka Buzet. Nie je tam toho moc k videniu a tak sa stíhame ísť prejsť aj do Buzetskeho kanjonu, ktorý je od mesta čo by kameňom dohodil. Kaňon je lezecky vraj na vzostupe, nové cesty pribúdajú ako huby po daždi a patrí mu významné miesto na mape Chorvátskeho lezenia. Na našu škodu opäť dominujú previsnuté cesty vyšších obťiažností a tak nám zostáva sa len pozerať. Miesto je to každopádne veľmi pekné a stojí za návštevu aj bez lezeckého matroša. Podvečer sme ešte stihli rýchlu prehliadku najmenšieho mestečka na svete Hum a s tmou v pätách sa spokojne vrátili na domček.

banda

Posledný deň výjazdu nás budí dážď a my tak s úľavou môžeme uzavrieť túto lezeckú odyseu počas ktorej sme s Ajči vyliezli asi po 6 ciest. Viac fotiek v GALÉRII. Najbližšie sa vydáme na Istriu až keď trochu potrénujeme.

1 comment on “Vypečená Istria

  1. Pingback: Sezóna 2014

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *