Slovinské túlačky

Pôvodne sme plánovali rock trip po viacerých slovinských lezeckých oblastiach, ale poznáte to “Človek mieni, …”. Okolnosti nakoniec spôsobili, že sme stihli navštívili iba dve, známy Kotečnik a neznámu Vipavu.

Kotečnik

Jedna z najväčších oblastí Slovinska sa nachádza na východe krajiny, v blízkosti dedinky Liboje. Lezie sa na prvotriednom vápenci, odistených je tu približne 350 ciest všetkých obtiažností. Drvivá väčšina sektorov sa nachádza v tieni lesa a preto je oblasť vhodná návštevy najmä cez letné mesiace. Najbližšie možné ubytovanie poskytuje farma Tratnik, ktorá sa nachádza priamo pod skalami a kde vám za 6 € na osobu dovolia rozložiť si stan vzadu na záhrade. Vybavenie je skromnejšie, ale na kratší pobyt maximálne dostačujúce. V priľahlej budove je pre lezcov k dispozícii WC, sprcha a malá kuchynka s chladničkou.

kotecnik_i

Cesta do Liboje a následne na parkovisko pod skaly je pomerne priamočiara, v dnešnej dobe navigácii bezproblémová. Trochu času sme stratili hľadaním farmy Tratnik, každopádne ešte pred obedom sme stihli postaviť stan a vyraziť na skaly. Zavesili sme sa na domácich lezcov, ktorí nás míňali a pomaly sme s nimi vystúpali až ku skalám. Za zhruba 15 minút sme sa ocitli v sektore Luska. Prvý dojem zo skál bol pozitívny, prostredie aj charakter oblasti nám pripomenul Jelenec. Na náš vkus tu však bola trošku plnka, naviac mnohé cesty boli zatečené z predchádzajúcich dažďov a tak sme sa s Ajči radšej presunuli do sektora Trapez, ktorého hlavná časť je tvorená asi 30 metrov vysokou stenou a ako jediný sa nenachádza v lese. Charakter skaly je trošku iný, vápno má skôr prímorský nádych. Opatrne sme sa rozliezli v kratších cestách a urobili si predstavu o klasifikácii, ktorá je skôr tvrdšia. Po rozleze sme nabehli do vedľajších 6a-čiek. Stihli sme preliezť dve, zatiaľ čo som liezol tretie začalo výdatne pršať a tak sme to zabalili. Vzhľadom na kvalitu ciest z predošlého dňa sme sa na druhý deň rozhodli zmeniť plán a vrátiť sa doliezť zvyšné cesty v sektore Trapez. S Ajči sme sa zhodli, že také pekné 6a-čka sme ešte neliezli a bola by škoda nepreliezť ich čo najviac. Cesty boli v úžasnej kvalite, ponúkali krásne vyrovnané lezenie v kompaktnej skale. Keď sme si 6a-čka vyčerpali, na záver sme skúsili aj jedno 6a+, tiež veľmi pekné, ale nebol už čas na druhý pokus keďže sme chceli ísť ešte pozrieť sektor na opačnom konci skál a tak zostalo neprelezené.

kotecnik_a

Po zbalení stanu sme vyrazili na parkovisko pod sektor Pisani svet. Zopakovali sme taktiku z predchádzajúceho dňa a zavesili sa na lezcov, čo zaparkovali vedľa nás. Po čase sme však zistili, že sú z Rakúska a tiež nepoznajú trasu. Trochu sme museli improvizovať a z pôvodného 20 minútového nástupu, nám cesta zabrala o hodinu dlhšie. Prístup ku skalám sa tak zmenil na slušnú turistiku, Ajči cestou dokonca stihla nazbierať hríby. Nakoniec sme sa ale k sektoru predsa len dostali a naša vytrvalosť sa vyplatila. Sektor ponúka pekné dlhé linky, dominuje najmä položené a kolmé lezenie. Účasť v sektore bola hojná, ale zopár voľných ciest sme si našli. Stihli sme preliezť dve veľmi pekné 5c-čka a deň sme uzatvorili krásnym, trochu silovým 6a. Vzhľadom na premenlivé počasie, ktoré oba dni panovalo, sme boli spokojní aj s menším počtom prelezených ciest a už sme sa tešili na rest day v Ljubljane.

ljubljana

Vipava

Dedinka Vipava sa nachádza na juhozápade krajiny, v prímorskom podnebí aj keď nie bezprostredne pri mori. Skaly sú orientované na juh a oblasť je vhodné navštíviť skôr v zime ako v lete. Odistených je tu do 300 ciest prevažne nižšej obtiažnosti, dominujú položené platne. Jednotlivé sketory sú tvorené menšími či väčšími vežičkami rozsiatymi po svahoch hory Gradiška Tura. Okolitá príroda je úžasná, skaly sú zasadené do peknej scenérie vinárskej oblasti, kemp priamo pod skalami ponúka okrem ubytovania aj menšiu lezeckú stenu. Jednotlivé cestičky k sektorom sú vyznačené smerovníkmi, v sektoroch sú pekne upravené plochy pod skalami a nechýbajú lavičky.

vipava_all

Na prvý pohľad vyzerá všetko úžastne a človek má dojem, že objavil nový lezecký raj, realita je však trochu iná. Oblasť trpí najmä tým, že sa nachádza na veľkej ploche, plus skala nie je až taká kvalitná akoby sa mohlo zdať. Keďže sme došli do kempu až okolo jedenástej a skaly sú v tieni len doobeda, okamžite sme vyrazili za lezením. Intuitívne sme šli do najbližšieho sektoru, nakoniec sme skončili v Rumene. Ten nás teda moc neoslovil a po náhľade do sprievodcu sme sa radšej pobrali do vzdialenejšieho Pikapolonica. Tu to tiež nebol zrovna jackpot, cesty boli krátke a posiate vegetáciou, ale ďalej sme už nešpekulovali. Na rozlez sme si dali 4c a hneď nabehli do susedného 6a. Povráva sa, že oblasť má tvrdšiu klasifikáciu, ale realita predčila naše očakávania. Trvalo mi pekných pár minút, kým som cestu skrokoval a cez kľúčik som sa nakoniec prebil až tretím pokusom. Aby to nebolo všetko, keď som mal už cestu v podstate v kapse, odtrhol som veľký skalný blok a pobral sa ním smerom k zemi. Chvíľu sme si leteli spolu, mňa zakrátko zachytilo istenie, zatiaľ čo uvoľnený kameň pokračoval svojou cestou, len na rozlúčku mi zmasakroval koleno. Najskôr to vyzeralo celkom zle, ale bolesť po chvíli ustúpila a ja som bol schopný zísť späť do kempu ako tak po svojich. Noha napuchla a zostávať nemalo cenu a tak sme sa trochu smutní pobrali predčasne domov.

vipava_climb

Záverom by som rád spomenul, že všetky potrebné informácie ohľadom lezenia v Slovinsku nájdete v publikácii “Slovenija – Sportnoplezalni vodnik” a viac fotiek z nášho výjazdu v GALÉRII. Pazi kamen !

Čo sme stihli preliezť:

Pručke Kotečnik 6a
Liska Kotečnik 6a
Jane Kotečnik 6a
Lepota ni naklučje Kotečnik 6a
Ježek teka teka Kotečnik 6a
Kačka Vipava 6a

2 comments on “Slovinské túlačky

  1. Pingback: Sezóna 2014

  2. Pingback: Návrat na Kotečnik

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *