Jarná Sicília

Ťažký, potom presiaknutý vzduch sa lepí na kožu, mádžový prach sa vznáša v priestore a nechce sadnúť, ventilátor sa točí na plné obrátky, ale túto masu nerozhýbe. Že by prišlo leto do Vertiga ? Treba zdvihnúť kotvy a zamieriť niekam na skaly – kam sme to kúpili tie letenky ? Jáj, Sicília. Tak to znie dobre.

Letisko v Bratislave už dôverne poznáme, plechovková Plzeň spoľahlivo schladí posledné známky cestovnej horúčky a my príjemne naladení letíme v ústrety lezeckému dobrodružstvu na najväčší Stredozemný ostrov. Po 2 hodinách nás víta mestečko Trapani teplým počasím a nečakaným letiskovým ruchom. Batožinový tetris do prenajatej 208čky zvládame napočudovanie rýchlo, cestu do kempu El Bahíra v mestečku San Vito Lo Capo však nie. Nakoniec rozlúskneme aj tento hlavolam a okolo polnoci môžeme konečne spočinúť v mobilnom domčeku, ktorý nám bude domovom na pár najbližších dní. Ráno sa prebúdzame do slnečného dňa, pomaly sa rozkukávame, že kam sme to vôbec prišli. Prvý dojem je veľmi dobrý, skaly sa nachádzajú prakticky v areáli kempu, v kempe je aj malý obchodík s potravinami, bazén na kúpanie, krčma s terasou a lezecký shop s celkom slušnou ponukou materiálu. Sprievodca sa dá zakúpiť na recepcii, v podstate ani netreba opúšťať brány kempu.

Scogliera di Salinella – ako sa volá 3 kilometre dlhý skalný pás týčiaci sa nad morom, na ktorý sa práve pozeráme je len jedným z mnohých sektorov tu pri mestečku San Vito, bohužial však jediný, ktorý sme stihli aspoň ako tak preskúmať. Nachádza sa tu viac ako 500 ciest do obtiažnosti 8a, väčšinou v rozmedzí 6a – 7a. Dominujú dlhé cesty okolo 30 metrov, rôzneho sklonu od položených, cez kolmé až po hodne previsnuté, prevažne vyrovnané lezenie. Ku skalám sa z kempu dá ísť pešo, len k sektorom na severe je to na dlhšiu chôdzu a je lepšie ísť autom do Vita a k jednotlivých sektorov zaútočiť odtiaľ. Podsektory v rámci Sallinelli nemá význam popisovať, sú si viac menej podobné, nachádzajú sa tu 3 typy skál – biela hladká, sivá ostrá, červená akurát. Vyskúšali sme si všetky, bielej sa treba vyhnúť počas bezveterných dní – skala je vtedy vlhká a mastná aj keď nie je práve po daždi – vraj od mora. Zažili sme to posledný deň a je to peklo. Väčšina sektorov je orientovaná na západ, čo znamená slnko od obeda až kým nezapadne, v ideálnom prípade býval tieň do 13:00. Výnimkou sú jaskyne, tam je ale zase problém so smradom z netopierov a absencia ľahších ciest.

Slnku nerozkážeš a tak náš denný harmonogram vyzeral pomerne stereotypne – raňajky, lezenie do obeda kým nezačalo piecť, nasledoval obed, pivko a siesta. Podvečer opäť lezenie nad kempom pri západe slnka (niektorí zúfalci aj pri umelom osvetlení) a po zotmení návrat do kajuty, zapísanie ciest do denníčka, pivo, víno a filozofia. Okrem lezeckých bonbónikov sme si dopriali aj gastronomické. Rizoto z mladých jemne udusených kalamárov, posypaný parmezánovými krutónmi alebo vyprážané sardinky s čerstvým šalátom, zemiakovou tortičkou a vínnou redukciou, to boli momenty, ktoré zatienili aj niektoré lezecké zážitky.

Sektory, ktoré sme stihli navštíviť :

White Wall – Cala Mancina

Prvý sektor od severu – ako napovedá názov tvorí ho hladká biela skala s príjemnými dierami, v ľavej časti sa nachádza aj niekoľko ciest v sivej ostrej skale. Najkrajšie cesty jednoznačne Oltre Manica (6a) kolmá technická špára, Stolen Glory (6a) previsnutá madlovačka v super skale a ťažšie Beam me up Scottie (7a), ktoré si Pali nevedel vynachváliť.

Campo Base – Fakirella Beach

Podobný sektor ako predchádzajúci, my sme však pôsobili dosť nešťastne v jeho najhoršej časti. Skala bola rôznej kvality, väčšina ciest bola nevyvážená, no napriek tomu sme si tu zaliezli jeden skvost – Calze Nere (6a+) technickú linku cez čierny sopel. Palova Bianca (6c) vyzerala tiež super, pre nás však mimo našu obtiažnosť.

Grotta del Cavallo

Keď sa už na slnku nedalo vydržať, zaliezli sme na chvíľu aj do tejto jaskyne. Nachádzajú sa tam väčšinou ťažké cesty, ja som liezol iba Melchiorre (6b), 15 metrový kvak po ciagľoch, celkom pumpovačka. Palica dal aj vedlajšiu Baldasssare (6b+), ale to už vyzeralo na serióznejšie lezenie.

Bunker

Bunker sa už nachádza celkom blízko ku kempu a nemá význam tam chodiť autom. Tiež trošku nesúrodý sektor, mňa si až tak nezískal, ale pekné cesty sa tam nájdu. Classic deluxe (6a+) alebo Magic woman (6b) stoja jednoznačne za prelez. Palica si pochvaloval Intermezzo (7a+) a fajnšmeker Jeepo zase Chardonnay Cowboy (6b).

El-Bahira

Spomínaný sektor v areáli kempu. Prekvapivo pekné a neolezené cesty, viaceré patria do zlatého fondu San Vitovského lezenia. Trošku na škodu je, že stredom najkrajšej steny sa ťahá dlhá vodovodná rúra a kazí tak estetický dojem. Zaujímavou raritou je nočné osvetlenie centrálnej časti s jaskyňou. Z množstva ciest vyčnieva z priemeru tanečná trilógia (Rumba 6b, Samba 6a+, Cha-Cha 6a), nekompromisné 30 metrové línie, ponúkajúce fyzicky aj psychicky náročne lezenie.

Pineta

Najkrajší sektor v celom masíve, kde sa nájdu dlhé cesty (okolo 40 m), z kategórie čím vyššie tým ťažšie, ale aj kratšie a ľahšie príjemné lezenie. Na silákov tu čaká jaskyňa s veľmi peknými previsnutými cestami, strop, ale aj položená platňa pre technicky zdatnejších jedincov. Pre mňa jednoznačne najlepší sektor. Skoro všetky cesty tu stáli za prelez – Via Lucertola (6b), Via della Grotta (6b) a Per i Nostri amici (6b) sú najkrajšie 6b-čka, čo som na Sicílii vyliezol. Pali si zase pochvaloval Wish (7c/c+) a nie len preto, že to bola jeho najťažšia.

Ostrov je bohatý aj po kultúrnej stránke a tak cez plánované alebo aj neplánované restdays je čo podniknúť. Mestečko Erice ležiace na hore Eryx, solné pláne pri Trapani, centrum Sicílskeho vinohradníctva Marsala, skrytá perla severného pobrežia Scopello, to sú len také odrobinky, ktoré sme pozbierali zo širokého stola sicílskej štedrosti. Tí čo fandia skôr prírodným rezerváciam, tiež nevyjdu skrátka. Rezervácie Zingaro alebo Cofano, v bezprostrednej blízkosti San Vita ponúkajú nevšedný zážitok pri pohľade na tie najkrajšie prírodne scenérie Stredozemia.

Záverom by som chcel poďakovať spolulezcom, bez ktorých by sa tento fantastický výjazd neuskutočnil: Ajči, Matica a Palica – zaliezol som si parádne a bolo mi kvalitne. Ešte odkaz na GALÉRIU a máme to komplet.

Ajči:

Maťči: