Víkend s Puškášom (Vysoké Tatry)

Leto pomaly za nami, prázdniny sa skončili a my sme opäť nikde neboli. Našťastie predpoveď počasia na prvý septembrový víkend vyzerá luxusne a my môžeme skúsiť dobehnúť zameškané. Narýchlo zháňame ubytovanie v penzióne Zorka a už v piatok ráno valíme do Tatranskej Lomnice. Času málo, ciele veľké, lanovka by nám mala pomôcť to všetko postíhať.

tatry_lomnicak_kezmarak

Niečo po deviatej vystupujeme na Skalnatom plese a mierime do Skalnatej doliny, pod Kežmarský štít a jeho legendárnu južnú stenu. Obrovský kút je už intenzívne obliehaný, Ľavý Puškáš zostáva bez povšimnutia, tak sa nad ním zľutujeme a naväzujeme sa na lano pod prvým nitom tejto viac ako 60 ročnej klasiky. Cesta ubieha rýchlo, prvé dve dĺžky sú celkom príjemné lezenie, po ceste stretám zopár nitov takže sa dá liezť iba s expreskami. Druhá dĺžka je zakončená krásnym hladkým kútikom a pohodlným štandom. Tu púšťame pred seba horského vodcu s klientom, aby nám nedýchali na päty a pokračujeme položenejším terénom popod Obrovský kút k Birkenmajerovej rampe. Slnko sa intenzívne opiera do steny, vanie príjemný vetrík, idylku len z času na čas narušia kamene veľkosti päste svištiace nám popri hlavách, ktoré sprevádza mocné “Achtung Stein!” od poľských lezcov nad nami v kúte. Na rampe na nás čakajú menšie orientačné problémy, v toľkých štandoch sa ťažko orientuje, ale potom je už postup v podstate bezproblémový. Na vrchol sa dostávame tesne pred piatou, s úsmevom si spomeniem na spiatočné lístky na lanovku (premáva do 17:00), ktoré márne čakajú v peňaženke a pomaly sa vydávame na zostup. Najskôr do Kežmarskej priehyby a potom suťou až do Skalnatej doliny. K plesu to stíhame ešte za šera, tma nás zastihla v lesíku nad medzistanicou Štart. Situácia vyzerá dosť zúfalo, našťastie nás po chvíli dobieha poľský turista, ktorý sa nás s krátkymi prestávkami drží už od Kežmaráku a ako prejav vďaky nám požičiava trochu svetelných lúčov zo svojej čelovky. “Kurde !”, to bol zostup.

tatry_lomnicak_kezmarak_2

Na druhý deň si dopriavame zaslúžený oddych a ideme len na krátku prechádzku do Javorovej doliny. Cestou naspäť stretávame Mireka s Heňou a tak sa vo svetle našich včerajších výkonov na chvíľu zamyslíme nad súčastnou úrovňou alpinizmu v klube a zhodneme sa, že ťarcha výkonov je na pleciach nás seniorov, kým sa mládež zašíva na sklakách. Mirek s Heňou pokračujú hore dolinou za svojím cieľom (vytýčiť odvážne smery v strmých stenách) a my zase opačným do Lomnice. Zajtra nás čaká dlhý a náročný deň a tak regenerujeme pri pohári vína.

tatry_lomnicak_kezmarak_3

V nedeľu nás hneď z rána zasiahla nepríjemná správa, že lanovka na Lomnický štít nepremáva a tak náš cieľ – Puškáš v západnej Lomnici je ohrozený. Nakoniec sa rozhodujeme ísť aj napriek tomu, že budeme musieť oželieť tlačenicu turistov na vrchole, ktorí sa vyviezli lanovkou. Opäť volíme taktiku spiatočného lístka, tentokrát si ale chceme trochu švihnúť. V Lomnickom sedle sme rekordne rýchlo, spolu s nami aj ostatní lezci, ktorých tu vypľúva lanovka ako na bežiacom páse. Reťazami traverzujeme do Teryho kuloáru, expozícia nás na chvíľu ohromila, potom sme si zvykli. V hokejke je už tradičná fronta, Puskáš vyzerá byť voľný, kým tam však dôjdeme, nastupuje poľská dvojka. Po krátkom čakaní sa vyberáme za nimi. Cesta je pekná, exponovaná, človek si celkom zalezie. Sem tam sa dá cvaknúť nit alebo skobka, ale hodí sa dačo aj doložiť pre pokoj duše. Najťažšia dĺžka je štvrtá, ktorá sa zvykne spojiť s piatou, z čoho nám vznikne krásna 60 metrová linka s previsnutým komínom a silným ťahom lana na záver. Po tomto úseku nasleduje už len ľahký dolez na vrcholovú terasku Lomničáku. Čas máme dobrý, stíhame aj lanovku zo sedla.

tatry_lomnicak_kezmarak_4

Topo a informácie o cestách sme tradične čerpali zo stránky tatry.nfo.sk. Viac obrázkov si môžete pozrieť v GALÉRII. Špeciálna vďaka patrí BéBé-čkám, bez ktorých materiálnej podpory by sa tento fantastický výjazd neuskutočnil. Horám zdar. Nazdar.

You may also like...

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *