Sviatok práce na skalách

1. máj býva pre mňa posledné roky lezecký a nie je tomu inak ani tento rok. K voľnému dňu beriem ešte jeden naviac dovolenku, nech je toho lezenia o trochu viac a pomaly sa začínam tešiť.

V pondelok večer vyrážame s mojím novým lezeckým kolegom Gorazdom do kempu v Kaiserbrunne. Ten ničím neprekvapil a bol plný na prasknutie, našťastie sa tam našlo jedno miestečko pre nás. Ráno chceme ísť do Preinerwandu cestu Mit göttlicher Hand (áno opäť) a tak dlho neponocujeme a po pár pivkách ideme spať. Ráno o šiestej balíme stan a valíme do Preinu na staré známe parkovisko. Krátke raňajky a už stúpame pod stenu. Počasie je celkom teplé aj keď zamračené, okrem nás tu nie je nikoho. Pod stenu sa dostávame v celkom dobrom čase, predsalen to už mám nachodené. Mit göttlicher Hand má 6 dĺžok (6, 6-, 5+, 6-, 6, 6) prvé tri sú v miestami rozbitej skale, ďalšie tri sú v geniálnej platni. Okolo obeda už máme dolezené, okrem brutálneho vetra nás nič nezaskočilo. Trošku sme sa pomotali cestou dole, ale aj tak nám zostalo trochu času na Adlitz. Bez sprievodcu som veľa ciest nepoznal, pamätal som si len Lari Fari (7-), ktoré som skúšal kedysi dávno na TR. Sektor bol síce preplnený, no práve táto cesta bola voľná a tak som do nej nabehol. Napriek značnej únave som ju dobojoval až do zlaňáku dokonca na RP. Nabudený nečakaným úspechom som na Flash dal aj susedné Kasuki (7-). Celkom príjemný záver dňa.

Nasledujúci deň zostávam verný Rakúsku, ale tentokrát už s Ajči mierime do Peilsteinu. Na rozlez si obaja dávame Tonnenwandl (5+) v sektore Spartastein. Susedná mierne previsnutá špárka Südriss za 6 už nebola takým ľahkým sústom a celkom potrápila. Úvodný boulder v ceste Der letzte Tango (6+) preliezam až na niekoľký pokus, potom už ale našťastie doleziem aj zvyšok. Po pauze strávenej pri pivku na teraske Peilsteinhausu sme na chvíľu zbehli do sektoru Purtschellerstein, kde sa mi podarilo preliezť na OS cesty Stirnwand (6+) a 63er-Weg (7-). Prvá technická, druhá silová.