Z Turzovky do Žiliny

Javorníky sú pohorie, ktoré tvorí na západe časť štátnej hranice medzi Slovenskou a Českou republikou, smerom na sever prechádzajú do Turzovskej vrchoviny, na juhu susedia s pohorím Biele Karpaty a na východe prechádzajú do Kysuckej vrchoviny. Najvyššími vrcholmi tohto pohoria sú Veľký Javorník (1 071,5 m n. m.), Hričovec (1 059,8 m n. m.), Čemerka (1 052,3 m n. m.), Stratenec (1 055 m n. m.), Uhorská (1 029 m n. m.). Javorníky patria medzi vyhľadávané turistické oblasti. Pre prevádzkovanie zimných športov sú tu ideálne podmienky. Vyznávači bežeckého lyžovania môžu využiť množstvo bežeckých tratí v mierne zvlnenom teréne s dlhými rovinatými úsekmi. V letnom období sa Javorníky stávajú rajom pre vyznávačov turistiky. Množstvo dobre pripravených a označených turistických trás zavedie návštevníkov do prekrásnych miest. Mnohé z turistických trás možno využiť aj na cykloturistiku.

Jedno z mnohých rúbanísk po ceste

Terén vhodný na bežky alebo bicykel je samozrejme ideálny aj pre bežcov a preto som sa rozhodol otestovať jednu z množstva turistických trás v Javorníkoch osobne. A keďže modrá značka (až na krátky úsek značený červenou), ktorá začína v Turzovke a končí v Budatíne pri Žiline vedie skoro popred náš dom, dlho som neváhal s výberom. Doprava do Turzovky je bezproblémová, s prestupom v Čadci zaberie cesta vlakom menej než hodinu. Turistické značenie prechádza priamo popred železničnú stanicu a bezpečne vyvedie turistov a iných športovcov von z obce. Ako to už býva dobrým zvykom, cesta začína stúpaním, prvú tretinu trasy charakterizuje výstup na Jakubovský vrch vysoký 875 m.n.m. Ten býva najčastejším turistickým cieľom v okolí a za pekného počasia ponúka pekné výhľady do okolia. Z Jakubovského vrchu treba na chvíľu opustiť modré značenie a červenou zbehnúť do sedla pod Grapou, kde sa dá opäť pokračovať modrou značkou, tentokrát už až do cieľa. Ďalšia časť trasy sa vyznačuje striedaním miernych stúpaní a klesaní, cesta je rôznorodá a nenudí. Výhľadov moc neponúka, vedie prevažne lesom, občas sa da rozhliadnuť z rúbaniska alebo malej lúky. Na 29 kilometroch čaká pre prípadnych záujemcov prevýšenie 1200 metrov. Ja som trasu absolvoval za hustého dažďa, takže na vodu som moc nemyslel, ale nespomínam si, že by som cestou stetol nejaký prameň alebo studničku, takže treba myslieť na vlastné zásoby.

Výnimočne ma sprevádzala hlavne modrá značka

Pri plánovaní túry samozrejme treba počítať s faktom, že v lesoch prebieha masívna ťažba a o rozrité chodníky, holoruby, porezané konáre pod nohami a stratené značenie nebude núzda. Detaily trasy ako vždy vo výškovom profile zo stránky hiking.sk alebo v mape:

Source: www.wikipedia.org