Biele Karpaty

Biele Karpaty sa nachádzajú na západe Slovenska a tvoria štátnu hranicu s Českou republikou v dĺžke 60 kilometrov. Sú vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť a majú mnoho prírodných krás. Nachádzame tu viacero štátnych prírodných rezervácií (napr. Turecký vrch, Javorina, Luh pri obci Horní Němčí, Háj u Lipova a Vlčnovský háj), množstvo chránených prírodných výtvorov, chránených nálezísk a prírodných pamiatok, z ktorých najznámejšie sú Haluzická tiesňava, Krasín nad Dolnou Súčou, Vršatecké bradlá a ďalšie. Ťažiskom ochrany prírody sú hlavne neopakovateľné, vzácne krásy bielokarpatských lúk. Na území Bielych Karpát dokázali lesy, lúky, políčka a typické roztúsené kopaničiarske osídlenie s prvkami pôvodnej ľudovej architektúry vytvoriť dokonalý malebný celok. K najvyšším vrcholom patrí Veľká Javorina (970 m), Velký Lopeník (912 m), Chmelová (925 m), Kobylinec (911 m), Čupec (819 m), Dúžník (807 m), Machnáč (771 m) a Kykula (746 m). Biele Karpaty tvoria rôznorodú a malebnú krajinu, v ktorej sa v dokonalej súhre striedajú lesy, lúky a polia. Lesy sú väčšinou listnaté, prevládajúcou drevinou je buk, v menšej miere sa vyskytuje dub, jaseň, javor, breza a lipa. V kopcoch Bielych Karpát pramení množstvo prítokov Váhu a darí sa tu rastlinám, ktoré nerastú nikde inde na Slovensku – najmä vzácnym druhom orchideí.

Neprehliadnuteľná Veľká Javorina

V rámci seriálu spoznávania hrebeňoviek slovenských pohorí som sa rozhodol pokračovať Bielymi Karpatami. Hrebeň je tradične označený červenou turistickou značkou a ponúka prevýšenie skoro 2000 metrov na niečo viac ako 60 kilometroch, začína v Myjave a končí v Trenčíne. Začiatok trasy vedie po hlavnej ceste cez priľahlé dediny a až po zhruba 4 kilometrech vchádza do lesa. Po chvíli je pri ceste chata so studňou, kde sa dá príjemne občerstviť a ušetriť tak vlastné zásoby vody. Cesta ďalej pokračuje príjemným stúpaním skoro celý čas v lese a až pod Veľkú Javorinu sa dá bežať takmer bez prestávky. Na Javorine sa dá využiť možnosť občerstvenia na Holubyho chate. Z najvyššieho bodu pohoria pokračuje červená značka českým krajom a začína príjemne klesať. Okolo 21. kilometra sa nachádza pri ceste studnička, kde sa opäť dá doplniť voda. Tá ma vyslovene zachránila, keďže som začínal byť na dne. Niekoľko nasledujúcich kilometrov pokračuje chodník až po rekreačnú oblasť Mikulčín vrch, nezáživným prostredím, striedajú sa tu polia a asfaltové cesty. Snáď s výnimkou okolia Obecního háje, kde ako napovedá názov sa beží príjemeným hájikom. Na Mikulčínom vrchu sa dá opäť občerstviť či už za české dukáty alebo eurá v niektorej z mnohých chát, ktoré sa tu nachádzajú. Ja som chvíľu vydržal a občerstvil sa zadarmo zo studničky pri kaplnke za rázcestím pod Vyskočem. Z Mikulčínho vrchu nasleduje už len záverečný úsek na Sokolí kameň s výhľadom na Považie a strmým klesaním do Drietomy. Tu sa dá teoreticky výlet ukončiť, ak nejde autobus tak je to nutné potiahnuť ešte 10 km do Trenčína (môj prípad).

Typický lúčny charakter Bielych Karpát

Pekné prostredie, tak akurát vzdialenosť, nenáročné stúpania, dobrá možnosť občerstvenia robia z tejto hrebeňovky výborného kandidáta na bežecký cieľ. Záverom výškový profil zo stránky hiking.sk:

Source: http://www.skonline.sk/hory.php?id=718