Puškášove cesty v Tatrách patria medzi klasiky a inak tomu ani nie je v prípade južnej steny Čierneho štítu. Pekné a vyrovnané lezenie, pevná skala a slnečná orientácia sú zárukou príjemne stráveného dňa. Na pohode pridávajú aj vyborhákované štandy a možnosť udrieť do cesty z Chaty pri Zelenom plese, ktorá o trochu skráti prístup.
Tento rok zaviedli chlapci spod Tatier novinku a registrácia na Tatranskú šelmu prvý krát neprebiehala štýlom “kto prv príde”, ale pekne spravdlivo sa 100 šťastlivcov vybralo podľa dosiahnutých časov v predchádzajúcej sezóne a ďalších 100 šťastlivcov sa vyžrebovalo.
K Nonstopke mám špecifický vzťah, okrem toho, že je to jeden z najstarších horských behov na Slovensku, bol to môj prvý beh kde som opáčil aké to je prebehnúť (viac ako) maratónsku vzdialenosť mimo asfaltu.
Viacdĺžku za 7- síce už jednu v Alpách vylezenú máme, ale König Löwenherz na Großer Buchstein je predsa len z inej kategórie. Na naše pomery sa už jedná o seriózny alpinizmus s väčším množstvom ťažšieho lezenia. Z celkových 11 dĺžok sú okrem štyroch všetky minimálne šestkové, dve dokonca za 6+/7- respektíve 7-, obtiaže sú zhrnuté do klasického “6+ obligatory”.
Kto by o ňom nepočul. O legendárnom ostrove v Egejskom mori, ktorý grécky bohovia stvorili iba za jediným účelom. Aby aj prostí smrteľníci pocítili ich prozreteľnosť, spoznali chuť ambrózie, ovlažili pery v sladkom nektáre.
Nová partia, nové oblasti, nové zážitky. Tak by sa dal charakterizovať jarný výjazd do Chorvátska. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sme pole pôsobnosti presunuli o niekoľko kilometrov severnejšie a rozhodli sa opáčiť nové ale i staré oblasti v okolí Splitu. Menu je naozaj pestré, za 4 lezecké dni sme nestihli navštíviť ani polovicu z toho čo skaly v okolí ponúkajú a ako to už býva, budeme sa musieť vrátiť po ďalšiu porciu.
Hrebeňovečka Javorníkov na bežkách určite nepatrí medzi originálne nápady, veď je to priam do oči bijúca “logická línia”, ktorá vyzýva a pokúša. Hňeď na úvod sa musím priznať, že nepatrím medzi bohvieakých bežkárov, technika mizerná, o voskovaní neviem nič a z každého strmšieho zjazdu si zvyknem odniesť minimálne zopár modrín.
Po pozitívnej skúsenosti s lezením na Tenerife pred dvoma rokmi sme sa rozhodli dať tento rok šancu jeho menšej sestre Gran Canarii. Rozlohou tretí najväčší Kanársky ostrov ponúka pestrú paletu lezeckých oblastí a celoročne stabilné počasie.
Po vláčnom lanskom roku sme sa opäť začali častejšie vyskytovať na skalách a sporadicky aj niečo nové preliezli. Tu je krátky sumár našeho pôsobenia v sezóne 2017.
Omiš je naša domovská oblasť a je to tak, že ak sem človek nepríde zrovna vo forme, nezostáva mu iné len opakovať už prelezené cesty v známych sektoroch alebo sa poobzerať po menej atraktívnych alternatívach po okolí. My sme sa rozhodli pre kompromis.
Recent Comments